|
|
| |
|
Dnes je sobota, 19. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
26. november 2003
|
Násilie na ženách v Iráne
|
Anna Rausová
|
V nasledujúcich minútach budeme hovoriť o ženách. 25. november vyhlásila OSN za Svetový deň boja proti násiliu na ženách. Dôvod je celkom opodstatnený – podľa najnovšej správy OSN je až jedna z troch žien na svete najmenej raz za život zbitá, znásilnená či týraná. Slovensko nie je v tomto ohľade žiaľ výnimkou. Agentúry priniesli v týchto dňoch správu o mužovi zo Zvolena, ktorý za útok na ženu skončil vo väzbe a o ďalšom mužovi, pre zmenu z Topoľčianok, ktorý psychicky týral manželku. Anna Rausová vám teraz ponúka pohľad do Iránu, kde sa o násilí na ženách mlčí.
AUDIO:
„Raz ma muž tak zbil, že som celý týždeň nedokázala vyjsť z domu. Celú tvár som mala opuchnutú, celé telo ma bolelo. Násilie však nemusí byť iba fyzické, jeho chovanie a komentáre môžu byť bolestnejšie než fyzická bitka“.
S takouto skúsenosťou sa zverila Slobodnej Európe iránska žena Sedighed , ktorú muž roky bil a psychicky týral. Nakoniec našla odvahu a opustila ho, čo je krok, k akému sa odváži iba málo žien v Iráne. Platí tam totiž staré pravidlo – „Ženy by sa mali obetovať a všetko znášať“. Domáce násilie na ženách je v Iráne bežnou súčasťou života, povedala Slobodnej Európe Shala Lahijiová, vydavateľka kníh pre ženy v Teheráne:
AUDIO:
„Dochádza k tomu veľmi často v súkromí. Keby sa žena sťažovala na úrade, zničila by si život. Kultúra vlastne umožňuje násilie. Časť spoločnosti si myslí, že takéto násilie je súčasťou tradície a lásky. Obete domáceho násilia si myslia, že ide o žiarlivosť manžela a že je to vlastne dôkaz lásky a pozornosti“.
Podľa právničky Mehrangiz Karovej však k násilu prispievajú aj niektoré náboženské interpretácie:
AUDIO:
„Vo veľmi tradičnom a náboženskom prostredí, v ktorom mnoho ľudí v Iráne žije, chápu náboženstvo a to, ako im je po stáročia podávané tak, že muž svoju ženu môže biť. Hovoria, že je to náboženské prikázanie. Takže tí, ktorí vykresľujú islam v tomto svetle ako násilné náboženstvo, prispievajú k rozkvetu uvedenej praxe“.
Na políciu alebo súdy sa ženy obrátiť o pomoc nemôžu. Tie by ich totiž ani nepočúvali. Ak ohrozovaná žena zavolá políciu, tá nezasiahne. Tradičná kultúra totiž zakazuje miešať sa do manželského konfliktu.
Iba málo žien sa snaží uniknúť pred domácim násilím aj preto, lebo sú na svojich manželoch ekonomicky celkom závislé. Muž v Iráne sa môže rozviesť, ale keď sa pre rozvod rozhodne žena, čakajú ju nekonečné súdne ťahanice. Navyše právo na deti má po rozvode muž a nie žena, preto si každá dobre rozmyslí, či chce prísť o deti, hovorí Karová :
AUDIO:
„Najúčinnnejším násilím na žene je hrozba, že príde o deti. Pretože ženy majú silne vyvinutý materinský cit, radšej sa vzdajú rozvodu.“
Ženy v Iráne sú vystavené aj násiliu zo strany štátu. Karová citovala pre Slobodnú Európu napríklad islamské nariadenie o obliekaní, podľa ktorého musí žena mať zahalené vlasy a telo:
AUDIO:
„Ak sa žena objaví na verejnosti bez šatky, dostane sa jej urážok, ale sudca môže rozhodnúť aj o jej uväznení alebo pokute“.
Aktivistky za ženské práva varujú, že relatívne vysoký počet žien, ktoré utečú od manželov alebo rodiny, ako aj ich pribúdajúce samovraždy signalizujú, že domáce násilie je v Iráne rozsiahlym problémom aj na začiatku 21. storočia.
Anna Rausová, SE
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|