Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       26. november 2003 Holandský program MATRA pomáha pri vytváraní rovnosti príležitostí na Slovensku Eva Reiselová Rovnosť príležitostí je skloňovaná v Európe i na Slovensku stále viac. Dnes o nej hovorili aj na pôde výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na záver projektu slovenskej a holandskej vlády v rámci programu MATRA. Podľa predsedu výboru Lászlóa Nagya rovnosť príležitostí je proces, v ktorom je plno zápasov o charakter zmien. V úvode príspevku Evy Reiselovej ich aj vysvetľuje: AUDIO: "Na jednej strane je tento proces charakterizovaný predsavzatím štátu - toto predsavzatie je charakterizované rešpektovaním európskych noriem v tejto oblasti. Na druhej strane je charakterizovaný istou zotrvačnosťou nás všetkých. Musíme prekonať tradičné myslenie." Čo vôbec nie je a nebude jednoduché. Ukážkovým príkladom je prijatie legislatívy, ktorá by mala zabrániť akýmkoľvek formám diskriminácie. Holandský veľvyslanec na Slovensku Laurent Stokvis vo svojom vystúpení zdôraznil, že pre Európu nie je dôležitá cesta, ale výsledok. Sú dve možné cesty - prvou je prijatie jednej antidiskriminačnej normy, druhou jej zapracovanie do rôznych iných zákonov. Je na Slovensku, pre ktorú sa rozhodne. Laurent Stokvis priznáva, že sa prikláňa skôr k prvej ceste. Aj keď je presvedčený, že projekt MATRA pomohol otázky rovnosti príležitostí klásť nástojčivejšie a najmä hľadať na ne konkrétne odpovede v inštitucionálnej rovine, sociálnej politike i angažovanosti vo sfére verejnej, predsa len: AUDIO: "Nebudem originálny, keď poviem, že sme boli trošku sklamaní, pretože sme si mysleli, že niektoré veci vojdú ľahko do života. Napríklad legislatíva o nediskriminácii. Za to ste možno dostali od Európskej komisie aj takú malú žltú kartu." Na druhej strane veľvyslanec Stokvis ocenil viaceré kroky, napríklad založenie parlamentnej komisie pre rovnosť príležitostí a postavenie žien. Pretože ona nájde svojich partnerov na medzinárodnej pôde. Dodáva: AUDIO: "Veľmi dôležitý je tretí sektor, občiansky sektor ako miesto kontaktu, ako akýsi filter pre zákony." Holandský veľvyslanec na Slovensku rovnako zdôraznil, že európska legislatíva je iba minimom toho, čo by mali krajiny dodržiavať v tej ktorej oblasti. Dnes už trojročná história antidiskriminačného zákona by mala dostať akú - takú bodku v januári tohto roka. Podľa Lászlá Nagya: AUDIO: "Žiaľ, skutočnosť je taká, že kľúčový zákon o antidiskriminácii má svoju slovenskú cestu." Len vývoj posledných desiatich mesiacov prirovnal k detektívke a k procesu plnom protirečení. AUDIO: "Je to vyslovený zápas medzi tradičným myslením a myslením, ktoré uznáva potrebu zabezpečenia rovnosti príležitostí nielen rodovej, ale pre všetky kategórie." Antidiskriminačný zákon označil Nagy za symbol tohto zápasu, jeho prijatie by bolo prelomom v myslení aj politických strán. Súčasný stav označil športovou terminoógiou za nerozhodný: AUDIO: "S tým, že obidve strany sa pripravujú na rozhodujúci krok, kde znova sa pokúsime či už formou vládneho zákona alebo formou poslaneckej iniciatívy prijať tento významný dokument." Na jednej z dvoch strán stojí vicepremiér Pál Csáky a jeden návrh zákona, na druhej stojí pevne minister spravodlivosti Daniel Lipšic s návrhmi osemnástich noviel. Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...