Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       28. november 2003 Rovnosť pred súdom bola zachovaná - vo väzbe je poslanec aj neposlanec Juraj Hrabko Poslanec parlamentu Gabriel Karlin, ktorý je obvinený z prijímania úplatku, zostane vo väzbe. Rozhodol o tom dnes nitriansky sudca Eduard Heinrich, ktorý zároveň uvalil väzbu aj na spoluobvineného riaditeľa Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Milana Mráza. Poznámku k téme pripravil Juraj Hrabko. Rozhodnutie sudcu o vzatí do väzby poslanca Karlina vystaví Mečiarovu Ľudovú stranu - HZDS ďalšej politickej skúške. Hnutie sa totiž bude musieť rozhodnúť - buď na miesto Gabriela Karlina posadí do poslaneckej lavice niekoho iného, alebo ju ponechá voľnú, až do jeho návratu z väzby. Spôsob, akým HZDS nastolenú otázku vyrieši ukáže, či podporuje a stojí na strane Karlina až tak, že počas výkonu jeho väzby nenasadí do parlamentu za neho ani náhradníka. Po poslednej novelizácii Ústavy totiž platí, že „ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje". Ide o identický prípad, ako je tomu u členov vlády - ak sa poslanec stane členom kabinetu, mandát mu taktiež nezaniká, ale sa iba neuplatňuje. Čo znamená, že po odchode z vládneho postu má dotknutá osoba právo začať si opäť uplatňovať poslanecký mandát. Rovnako to platí aj v prípade „uväzbeného" poslanca. Keď sa väzba poslanca Karlina skončí, bude mať právo opäť si sadnúť do poslaneckého kresla. Napriek všeobecnému kladnému hodnoteniu práce tak mandátového a imunitného výboru, ako aj parlamentu slovenskými médiami v súvislosti s vydaním Karlina na trestné stíhanie aj s posadením do väzby, možno zaznamenať aj dva zatiaľ nepovšimnuté momenty. Prvý z nich sa týka postupu poslancov HZDS, ktorí nehlasovali za udelenie súhlasu so vzatím ich kolegu do väzby. Poslanci HZDS sa snažili o to, aby moc zákonodarnú povýšili nad moc súdnu. Právo rozhodnúť o posadení osoby do väzby však nepochybne patrí súdu a parlament ho nemôže nahradiť - môže ale prácu súdu zmariť v prípade, ak nedá súhlas na vzatie poslanca do väzby. V druhom prípade sa imunitný výbor opäť povýšil do úlohy výboru vyšetrovacieho, k čomu však nemá žiadne oprávnenie. Slová jeho predsedu Lintnera - „výbor zistil, že sú dôvody na trestné stíhanie" - sú ukážkou nepochopenia zákona o rokovacom poriadku parlamentu. Podľa neho imunitný výbor nemá zisťovať to, či existujú dôvody na trestné stíhanie, ale to, či existujú dôvody, aby na trestné stíhanie súhlas nebol vydaný. A v tom je značný rozdiel. Prirodzene, je dobré, že parlament napokon schválil správne rozhodnutie, i keď k nemu dospel nesprávnymi spôsobmi. Keďže sudca kvôli možnosti ovplyvňovania svedkov vzal do väzby aj druhého obvineného v kauze úplatku, možno konštatovať, že princíp rovnosti pred súdom, poslanec - neposlanec, bol zachovaný. A hoci by to mala byť iba obyčajná správa, na Slovensku je to stále správa potešujúca. Pre RFE Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...