Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       9. december 2003 Deklarácia ľudských práv má 55 rokov Eva Reiselová Reakciou na hrôzy druhej svetovej vojny, holokaust, zbavovanie ľudskej dôstojnosti, odopieranie najzákladnejšieho práva na život, viedlo v roku 1948 k prijatiu základného dokumentu, ktorý by vymedzil minimum toho, čo zabezpečí slobodný a dôstojný život. 10. decembra toho istého roka schválilo Valné zhromaždenie hlasmi 48 krajín Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Československo sa vtedy zdržalo. V téme pokračuje Eva Reiselová: Československo už pár mesiacov budovalo socializmus, ktorý najmä v päťdesiatych rokoch "zabudol" na ľudské práva. Napriek tomu, že ani v socialistickej Ústave nechýbali. Nechýbajú ani v súčasnej, prijatej 1. septembra 1993. Slovensko má už aj svojho podpredsedu vlády pre ľudské práva. Je ním Pál Csáky, ktorý práve dnes v Štrasburgu ubezpečoval vrcholných predstaviteľov Rady Európy, že slovenská vláda prijme také opatrenia, aby už v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o tom, či sa násilné sterilizácie žien vykonávali alebo nie. Správa o vyšetrovaní údajných sterilizácií spred pár týždňov totiž nepresvedčila mnohých, ani zahraničných politikov. Slovensko má i svoj parlamentný výbor zaoberajúci sa ľudskými právami. Už niekoľko rokov pôsobí v SR aj verejný ochranca ľudských práv - ombudsman. Minulý týždeň sa v parlamente objavili prvé návrhy, aj keď zatiaľ len v podobe úvah, o vytvorení detského ombudsmana. Slovensko sa prihlásilo k Všeobecnej deklarácii ľudských práv, podobne ako v súčasnosti už viac ako 180 členských štátov OSN. Napriek tomu, že politický i morálny záväzok existuje, správy OSN pravidelne konštatujú porušovanie, či nedodržiavanie ľudských práv, vrátane základného práva na život. Štatistiky hovoria, že v občianskych vojnách vo svete zomrelo viac civilistov, ako počas dvoch svetových vojen. Milióny ľudí je nezvestných, ďalšie milióny sú na úteku. Medzinárodná organizácia Amnesty International si všíma, ako sa aj vyspelá Európa vysporadúva s otázkou ľudských práv. Riaditeľka slovenskej kancelárie Barbora Černušáková konštatuje: AUDIO: "Po 11. septembri došlo v Európe k istému obmedzeniu ľudských práv. Deje sa tak v záujme bezpečnosti. Napríklad vo Veľkej Británii dochádzalo k zadržiavaniu ľudí podpozrivých zo spolupráce s teroristami na dlhšie obdobie bez toho, že by bolo proti nim vznesené nejaké obvinenia, takže Amnesty vyjadrovalo isté znepokojenie." Problematicky hodnotí i azylovú politiku a prácu s utečencami: AUDIO: "Vznikajú iniciatívy na zavedenie spoločnej azylovej legislatívy, ktorá je reštriktívna, obranná. Jednou z iniciatív je vytvárať akési zadržiavacie centrá na okrajoch Európskej únie." A napríklad Slovensko je krajinou, ktorá geograficky bude ležať na okraji únie. Medzinárodné hodnotenie Amnesty si v Slovenskej republike všíma predovšetkým nedostatočné vyšetrovanie rasovo motivovaných trestných činov. Barbora Černušáková dodáva: AUDIO: "A čo je ešte alarmujúcejšie, vo vyšetrovacích správach chýba zmienka, že ide o rasovo motivované trestné činy, aj keď je z výpovedí zjavné, že rasový motív tam bol." Zajtra si svet pripomenie 55. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Ako konštatuje ombudsman Pavol Kandráč: "Obsah preambuly deklarácie si musíme pripomínať a zdôrazňovať, že ľud Spojených národov našiel znova svoju vieru v základné ľudské práva, dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, v rovnaké práva mužov a žien, že sa rozhodol podporovať sociálny pokrok a vytvoriť lepšie životné podmienky vo väčšej slobode." Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...