|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 8. január 2009
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
12. december 2003
|
Prvé súdne pojednávanie s obžalovaným Ivanom Lexom poznačil obed s novinármi z STV a Markízy
|
Milan Žitný
|
Na Okresnom súde Bratislava 3 sa dnes začalo historicky prvé hlavné pojednávanie s bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivanom Lexom a ďalšími siedmimi obžalovanými z viacerých trestných činov. Šiesti obžalovaní sú expríslušníkmi SIS a jeden je majiteľom súkromnej bezpečnostnej služby. Obžaloba kladie Lexovi a spol za vinu, že v rokoch 1996 až 1998 v rozpore so zákonom vyradili z arzenálu SIS veľké množstvo strelných zbraní. Tým malo dôjsť podľa obžaloby k spáchaniu trestných činov sprenevery, zneužitia právomoci verejného činiteľa a nedovoleného ozbrojovania. Téme sa venuje Milan Žitný.
Obžalovaní exriaditeľ SIS Ivan Lexa a spol sa bránia tým, že išlo o zbrane zastarané, pochádzajúce ešte z druhej svetovej vojny a nefunkčné zbrane. O tom, že nešlo o zbrane nefunkčné a zastarané, svedčia zistenia vyšetrovateľov - napríklad zbrane, vyradené vo februári 1996, kúpili pre potreby SIS len dva mesiace pred ich vyradením a nikdy neboli použité. Podľa vyšetrovateľov mala časť tohto arzenálu slúžiť na vyzbrojenie skupiny okolo obžalovaného expríslušníka SIS Michala Hrbáčka, ktorá mala vykonávať aj nelegálne operácie pre SIS.
Lexova argumentácia neprekvapuje - je podobná ako v čase, keď šéfoval tajnej službe. Čo však dnes mnohých novinárov na súdnom pojednávaní s Lexom a spol prekvapilo a zarazilo, bolo zistenie, že ich dvaja kolegovia - Erik Tomáš z televízie Markíza a Peter Vavro z verejnoprávnej Slovenskej televízie - počas poludňajšej prestávky družne obedujú s obžalovaným Lexom. Ide minimálne o profesionálne faux pas, skôr však o neslýchaný škandál. Spravodajstvo oboch televízií o súdnom pojednávaní s Lexom v podaní týchto redaktorov je potom treba vnímať v kontexte ich priateľského obedovania. Naviac redaktor verejnoprávnej televízie už v minulosti nedokázal držať obžalovaného Lexu od seba v profesionálne nevyhnutnej a potrebnej vzdialenosti. Pri strihaní materiálu o Lexovi mu redaktor STV umožnil sedieť v televíznej strižni. Oboma prípadmi sa STV prostredníctvom svojho redaktora dostáva do podozrenia, že je Lexovi priateľsky naklonená, čím nie je zaručená objektívnosť pohľadu.
Redaktor STV však v konečnom dôsledku robí to, čo sa v STV vyskytuje aj vo vyšších poschodiach. Relativizáciu pozitívnych hodnôt zaviedol do súčasnej STV jej ústredný riaditeľ Richard Rybníček, keď strávil niekoľko hodín u Vladimíra Mečiara v jeho Elektre a keď potom prijal niekdajšieho Mečiarovho hovorcu Mariána Kardoša do spravodajstva STV. Verejnoprávna televízia nie je však súkromným podnikom jej manažérov, či redaktorov, ale je televíziou verejnosti. Majú slúžiť jej, nie Mečiarovi, Kardošovi, alebo Lexovi.
Milan Žitný, RFE
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|