Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       30. december 2003 Michal Kováč: "Je tu nádej, že sa veci poriešia k lepšiemu" Milan Žitný Nasledujúci rozhovor s bývalým prezidentom Michalom Kováčom o udalostiach tohto roka, o tieňoch súčasnosti, minulosti i o blízkej budúcnosti pripravil Milan Žitný. Prezident v úvode hovorí o udalostiach v roku 2003, ktoré považuje za najvýznamnejšie: M.Kováč: "No ja si myslím, že sa asi mnohí zhodneme, že najvýznamnejšie udalosti boli dve. Prvá - naše prizvanie za člena NATO - to bol november predchádzajúceho roka. A potom samozrejme oznámenie, že prístupové rokovania do Európskej únie skončili a že vlastne referendum o tejto otázke v našej krajine dopadlo dobre, čím sme sa už viac-menej stali akoby členmi EÚ, i keď formálne až od 1.mája budúceho roka. To je, pokiaľ ide o zahranično politické udalosti - a myslím si, že tie sú pre nový štát najdôležitejšie. Pokiaľ ide o vnútornú politiku, nesmieme zabúdať, že krajina naštartovala ozdravenie ekonomiky, že všetky makroekonomické ukazatele to jednoznačne potvrdzujú. Zahraniční investori k nám prichádzajú a mnohí vážne uvažujú o príchode. A je zhodný názor všetkých zahraničných inštitúcií, ktoré sa zaoberajú jednotlivými krajinami, že Slovensko sa zaradilo medzi krajiny, ktoré majú najlepšie podmienky pre zahraničné investície. Je to sľubné a to by vytvorilo podmienky, aby sme už v budúcom a v ďalších rokoch znižovali nezamestnanosť a zlepšovali životné podmienky pre ľudí tak, ako si to napokon želáme všetci a ako si to želajú aj vlády, ktoré v tomto čase pôsobili a pôsobia. Sú aj udalosti, ktoré, by som povedal, zbytočne poškodzujú meno krajiny, a to sú niektoré vnútropolitické udalosti z posledného obdobia, kde sa ukazuje, že riešenia mohli byť rôzne, a nie som si istý, či sme si zvolili tie najvhodnejšie. Najmä z toho hľadiska, aby to dobré meno v zahraničí sa skrz vnútorné hádky, škriepky, alebo iné, by som povedal, nie významné udalosti, nezhoršili natoľko, že by mnohí zahraniční investori postavili otáznik, či ešte nepočkať, až sa veci vykryštalizujú. Ale dúfajme, že aj tieto veci sa vyriešia tak, aby tie tiene, ktoré dopadli trošku v poslednom období, čo najrýchlejšie zmizli." RFE: Znamená to, že tie tiene nepovažujete za natoľko významené, že by v budúcom roku mohli vytvoriť nové mocenské konštelácie? Mám na mysli zmenu pomerov v parlamente a tým pádom i vo vláde. M.Kováč: "Záleží na tom, ako rýchlo a ako uspokojivo sa vyriešia otázky, ktoré súvisia s pomermi v koalícii, myslím aj s politickými pomermi v tom zmysle, že počet poslancov, ktorí sa zaviazali podporovať program vládnej kolaície, sa predsa len zmenšil a sa zmenšuje. Ale zároveň si myslím, že si uvedomujú zodpovednosť všetci predstavitelia terajšej vládnej koalície, že sú povinní hľadať také riešenia, ktoré by uspokojili nie záujmy jednotlivých subjektov v koalícii, ale ktoré by uspokojili záujem Slovenska. A ten je isto rozdielny od záujmu jednotlivých koaličných strán. Ak budú mať na zreteli prevažne záujem Slovenska - na prvom mieste záujem Slovenska - až na druhom mieste stranícke a skupinové záujmy, tak je nádej, že sa veci poriešia tak, aby imidž Slovenska neutrpel, aby sa národné a štátne záujmy dostali do popredia." RFE: V posledných dňoch sa objavila informácia, že v Bruseli sa vyskytujú tri mená prípadných kandidátov na európskeho komisára za Slovensko a prekvapujúco sa medzi nimi objavilo aj meno premiéra Mikuláša Dzurindu. Myslíte si, že je takýto budúci eurokomisár reálny? Prípadne, aký by to mohlo mať prospech alebo neprospech pre krajinu, pre vnútornú politiku? M.Kováč: "Áno, je to prekvapenie, pretože doteraz sa hovorilo o dvoch kandidátoch - Janko Figeľ a pán Ing.Štefanec. A v poslednom období - neviem, do akej miery je to už oficiálne, ale preberám to, čo počúvam - sa objavilo aj meno terajšieho predsedu vlády pána Dzurindu. Neviem, či je to vážne, alebo nie je to vážne. Ale ak je to vážne, tak si myslím, že sú dvaja takí najzrelejší kandidáti - pán Figeľ a pán Dzurinda - a že už potom bude záležať len od slovenskej vlády, koho oficálne odporučí a potom samozrejme už od Európskej komisie, koho vyberie. Na prvý pohľad by sa zdalo, že nevidno dôvod, prečo by nevybrali pána Dzurindu ako predsedu vlády - pokiaľ by vôbec pán Dzurinda s takýmto riešením súhlasil, pokiaľ to ´objavenie sa´ nie je, by som povedal, len niečo, čo nezodpovedá skutočnosti - to znamená, že nie je to tam s vedomím pána Dzuridnu. Ak je to tam s vedomím pána Dzurindu, tak potom je to iná vec a určite sa tým bude vážne zaoberať aj Vláda SR, aj Európska komisia." RFE: K tieňom, ktoré sa tu v uplynulom roku objavili, by sme ešte stále mali rátať aj tiene, ktoré pochádzajú z minulosti a súčasné tiene môžu byť akýmsi dôsledkom, dobehom týchto starších tieňov. Mám na mysli aj zavlečenie Vášho syna - prípad zostal vlastne po Mečiarových amnestiách nedoriešený, otvorený, čím ale tie tiene sú stále súčasťou nášho verejného života. Čo s tým? M.Kováč: Máte pravdu, je to tak. Nejde len o otázku únosu, i keď tá je najzávažnejšia vo vzťahu k štátnym orgánom, ide aj o iné otázky. Je to to, čo súčasná vládna garnitúra nevyužila pre zlepšenie svojej vnútornej dôveryhodnosti. Ja si uvedomujem, že mnoho občanov by ľahšie znášalo aj isté sociálne dopady na svoje vrecká, keby nadobúdalo presvedčenie, vieru, že Slovensko je spravodlivou spoločnosťou, že na Slovensku sa presadzuje pravda, spravodlivosť a spoločné dobro. V tomto zmysle si mnohokrát kladiem otázku, najmä keď sa dozvedám, že rôzne návrhy, ktoré by mali vyriešiť otázku dokončenia kauzy únosu prezidentovho syna, že narážajú u jednotlivých parlamentných subjektov na odpor a nenašlo sa zatiaľ riešenie, povedzme cestou prijatia nejakého ústavného zákona. Pre mňa je to jednoducho nepochopiteľné, lebo tu otázka nestojí tak, či sa dodrží litera zákona, ale či sa zabezpečí spravodlivosť. A keď sa veci majú tak, že treba zabezpečiť spravodlivosť - a zjavne treba - tak potom sa musia nájsť aj riešenia v parlamente. Alebo potom sú v parlamente sily, ktoré nestoja na strane spravodlivosti a stoja na iných pozíciách. Ale potom je to škoda pre celú krajinu, že to zloženie parlamentu nezaručuje v plnom rozsahu zabezpečenie spravodlivosti." RFE: Čo očakávate ešte od budúceho roka, aj v horizonte tých nasledujúcich troch rokov do riadneho termínu volieb? Predpokladáte, že to obdobie bude viac pokojné, či povedzme, ešte búrlivejšie, než doteraz? M.Kováč: "Človek, ktorý si hovorí, že je večný optimista - a ja si hovorím - tak samozrejme aj z tohto pohľadu sa pozerám na najbližšiu budúcnosť. V túto chvíľu si neviem vybaviť nejakú predstavu, čo by mohlo byť, čo by zhoršovalo naše inak dobré perspektívy v najbližšom období. Keď hovorím o dobrých perspektívach, mám na zreteli to, že sa dokončujú nepopulárne reformy, o ktorých väčšina rozumných ľudí nepochybuje, že sú nutné. Sú len pochybnosti, či sú časovo rozložené tak, aby boli únosnejšie pre ľudí, ale o ich nutnosti niet pochybnosti. To sa teda robí, dopad je nepríjemný pre mnohé spoločenské skupiny, ale je rovnako reálny predpoklad, že v treťom a štvrtom roku vládnutia budú pozitívne dopady smerom k zlepšeniu sociálnej úrovne a životnej úrovne občanov. A to, že už budeme riadnymi členmi NATO a EÚ, nebude dávať mnohým pochybovačom - o tom, do akej miery je naša demokracia stabilná a do akej miery je možný návrat k niektorým nedobrým, zlým praktikám z minulého obdobia. Myslím si, že bude narastať istota, že sme na správnej ceste, že sa už nemusíme natoľko pozerať dozadu, ale spoločne sa pozerať dopredu a hľadať si rýchlo v novom postavení - mám na mysli postavenie ako člena EÚ - hľadať si svoje miesto a mať vlastne perspektívu, nemať obavu z návratu k minulosti, ale vidieť, že stále vo väčšom rozsahu si každý jednotlivec sám rozhoduje o tom, akú perspektívu bude mať, aké jeho postavenie v spoločnosti bude, ako si zabezpečí dôstojné postavenie pre seba a pre svoju rodinu." Milan Žitný, RFE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...