Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 10. máj 2008       12. január 2004 Americká dilema: čo s nelegálnym prisťahovalectvom Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o názoroch amerických ekonómov na možný prínos toho, o čom diskutujú aj Slováci — na zamestnávanie nelegálnych prisťahovalcov. Slovensko už dnes patrí do štvrtiny nabohatších krajín sveta a začína zažívať, čo Spojené štáty poznajú už dávno: prílev nelegálnych robotníkov. Niektorí Američania teraz kritizujú plán prezidenta Georgea Busha dať niekoľkým miliónom takýchto prisťahovalcov pracovné povolenia. Označujú to za pokus získať vo volebnom roku hlasy riadnych prisťahovalcov z Latinskej Ameriky, odkiaľ sem tiež prichádza najviac ľudí nelegálne, a varujú pred stratou pracovných príležitostí pre amerických občanov. Nezávislí odborníci na hospodárstvo však hovoria, že dopad prisťahovalcov ochotných pracovať za minimálne mzdy nie je v Spojených štátoch — a zrejme ani v iných krajinách — jednoznačne zlý či dobrý. Treba sa pritom pýtať ‘v ktorých častiach krajiny’ a ‘pre koho’, no pre väčšinu obyvateľstva vraj prisťahovalci znamenajú zisk. Situácia je totiž taká, že čím je niektorá krajina bohatšia, tým menej sú ľudia, ktorí v nej vyrástli, ochotní vykonávať jednoduché, málo platené práce. A tak napríklad v Spojených štátoch síce od nástupu Bushovej vlády zaniklo vyše dvoch miliónov pracovných miest, no farmy, hotely, reštaurácie, stavebné firmy a zdravotnícke zariadenia stále nevedia nájsť dosť zamestnancov na málo kvalifikovanú prácu. A to napriek tomu, že asi až polovica z ľudí, o ktorých tu za ten čas celkový počet pracujúcich vzrástol, sem prišla nelegálne, a preto boli zväčša ochotní prijať práve tie na odbornosť najmenej náročné miesta. Prisťahovalectvo je v niektorých častiach krajiny potrebnejšie, ako inde. Odhaduje sa napríklad, že v Kalifornii, kde je už aj tak najviac legálnych prisťahovalcov, je navyše každý deviaty až desiaty pracujúci nelegálny imigrant. Keby ich niekto všetkých vyhnal, podkopalo by to okrem iného zásobovanie potravinami v celej krajine a ich ceny by prudko stúpli. Veľa odborníkov na hospodárstvo sa zhoduje na tom, že ešte väčšie rozšírenie už aj tak masového legálneho prisťahovalectva do Spojených štátov by postihlo záporne prevažne Američanov s najnižsím vzdelaním a takmer žiadnou kvalifikáciou. Tí by hľadali prácu podstatne ťažšie, platy by im rástli ešte pomalšie, ako doteraz, alebo by aj poklesli, a pribúdalo by medzi nimi tých, čo by pri ponúkaných mzdách radšej zostali nezamestnaní. Pre väčšinu obyvateľstva by to vraj naopak znamenalo lacnejšie potraviny a napríklad dovolenky, alebo pomalší rast ich cien. Politické názory na prisťahovalectvo sa však rozchádzajú v tom, do akej miery pokladajú za želateľné alebo nedôležité, keď životná úroveň väčšiny spoločnosti rastie rýchlejšie, než jej najmenej kvalifikovaných vrstiev. Martin Votruba, Slobodná Európa, Pittsburgh		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...