Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 10. máj 2008       26. január 2004 Internet na Kube Anna Rausová Internet by sme mohli nazvať bránou do sveta. Nie v každej krajine je však celkom otvorená. Komunistická Kuba svojim obyvateľom nedovoľuje nazrieť za „brány“ vlastnej krajiny ani v kybernetickom priestore. Pred poštou v centre Havany stojí zástup čakajúcich ľudí. Trpezlivo stoja v rade aj niekoľko hodín, aby sa mohli dostať - k internetu. Keď sa im podarí zasadnúť za jeden zo štyroch počítačov, môžu si „zasurfovať“, ale iba na kubánskych internetových stránkach. Zostatok internetového sveta je pre nich zatvorený. Všetky internetové servery má pod prísnou kontrolou štát a väčšinu zahraničných stránok blokuje. Na kubánskych poštách existuje ďalšia vymoženosť: Kubánci si môžu založiť svoje e-mailové adresy, ale ak chcú napísať priateľom do zahraničia, nie je to zadarmo. Za trojhodinovú kartu na písanie e-mailov zaplatia peniaze, rovnajúce sa takmer 5 dolárom, čo je približne tretina mesačného platu bežného Kubánca. Nedávno otvorili v centre kubánskej metropoly tiež internetovú kaviareň, kde si môžu majetnejší priaznivci internetu dokonca pochutnať aj na šunkových a syrových chlebíkoch, ktoré zapíjajú pivom. Majetnejší preto, lebo už samotné surfovanie ich stojí takmer tretinu mesačnej mzdy. Ale ani tam sa žiaľ nedostanú za obzory kubánskeho kybernetického priestoru. Vláda komunistického prezidenta Fidela Castra, ktorá je pri moci od revolúcie v roku 1959, si udržiava prísnu kontrolu nad internetom. Odôvodňuje to tým, že obmedzovanie prístupu k nemu je vlastne pre dobro obyvateľov „ostrova slobody“, ako sa Kube ironicky zvykne hovoriť. Regulovanie internetu je vraj demokratický spôsob, ako narábať s obmedzenými financiami. No a Castrova vláda sa vyhovára tiež na zastaralú infraštruktúru, z čoho obviňuje hospodárske sankcie Spojených štátov. Na 11-miliónovej Kube je registrovaných 270 000 počítačov, z toho 65 percent má internetové pripojenie. Spolu existuje zatiaľ 750 kubánskych domácich internetových stránok. Väčšina z nich je však akousi propagačnou výstavnou skriňou – snažia sa informovať okolitý svet o Kube, jednak aby prilákali turistov, jednak slúžia ako ideologický nástroj kubánskeho komunistického zriadenia. Za daného stavu samozrejme kvitne čierny internetový trh. Na internetové pripojenie je potrebný oficiálny súhlas vlády, ale za peniaze - konkrétne 50 dolárov mesačne - sa dá kúpiť všetko. Vláda sa snaží čierny trh užívateľov internetu zničiť. Krajina však natoľko potrebuje tvrdú západnú menu, že ideológia urobila v tomto prípade ústupok. Hlavný internetový poskytovateľ na Kube – E.net – pred časom totiž oznámil, že domáci používatelia sa môžu na internet pripojiť - za doláre. Disidenti sa sťažujú, že režim povoľuje internet iba svojim stúpencom. Castrov režim blokuje aj exilovým skupinám a disidentským spravodajským agentúram prístup na kubánske stránky. Niektorým disidentom Havana samozrejme zrušila e-mailové adresy. Otázka je, ako surfuje na internete samotný Fidel Castro a jeho prominenti. Teda tí, ktorí priviedli Kubu do politickej, hospodárskej a teraz aj kybernetickej izolácie. Anna Rausová, SE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...