Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 10. máj 2008       28. január 2004 Uskutočnia sa v Iráne plánované voľby? Daniel Raus A teraz sa pozrime do Iránu, kde je ohrozené konanie februárových volieb. Na dianie v krajine totiž dohliada takzvaná Rada strážcov, ktorá škrtla z volebných lístkov tisícky kandidátov, vrátane poslancov parlamentu. Dôvodom je to, že nie sú vraj dostatočne oddaní islamu. Podrobnosti má Daniel Raus. Kto je a kto nie je oddaný veci islamu – to je v Iráne vážna otázka. Situácia trocha pripomína staré časy komunizmu, keď sa so všetkou vážnosťou posudzovali postoje ľudí k záverom takého či onakého zjazdu strany. Všetky totality sa na seba zvyknú podobať. V Iráne sa majú 20.februára konať voľby. Panuje tam však pochybný systém, v ktorom okrem volených funkcií existujú aj dosadené štruktúry, a tie majú vždy posledné slovo. Ide o súdy a hlavne takzvanú radu strážcov, ktorá má 12 členov a právo veta nad každým krokom vlády či parlamentu. Nad ňou už je iba najvyšší duchovný vodca ajatoláh Chameneí. Rada strážcov blokuje reformy prezidenta Chatámího a jeho pokrokových ministrov už dlhé roky. Teraz ale vyvolala krízu, ktorá je veľmi vážny aj na tristné iránske pomery. Škrtla 3000 kandidátov, vrátane 80-tich súčasných členov parlamentu. To viedlo k protestom poslancov, ministrov aj vládnych úradníkov. Jedným zo škrtnutých je aj zástupca šéfa bezpečnostného a zahraničného výboru parlamentu Mohsen Armin. Ten tvrdí, že rada strážcov fakticky znemožnila konanie slobodných volieb. Hovorca vlády Abduláh Ramazánzadeh vyslovil dokonca pochybnosti o tom, či sa voľby budú konať. Rada strážcov argumentuje pozoruhodným spôsobom: aj bez škrtnutých mien je podľa nej stále dosť kandidátov na každé parlamentné kreslo, takže regulárnosť hlasovania netreba spochybňovať. Réza Taghizadeh z univerzity v Glasgowe poznamenáva, že verejnosť venuje konfliktu zatiaľ minimálnu pozornosť. AUDIO: „Reformisti chcú bojovať a chcú získať podporu ľudí. Tí ale váhajú, nechcú sa dať zatiahnuť do zápasu dvoch častí toho istého systému“. Na strane reformistov je aj prezident Chatámí. Jeho postoj je ale tradične zmierlivý. Snaží sa dosiahnuť kompromis aj vo chvíli, keď reformisti očakávajú jeho podporu. Často sa prirovnáva k poslednému sovietskemu vodcovi Gorbačovovi, ale aj v porovnaní s ním zostáva na pol ceste. Réza Taghizadeh vidí jeho úlohu skepticky: AUDIO: „Chce vystupovať ako sprostredkovateľ, vyvažovať pravicových vyzývateľov a obhajovať parlament, ktorý majú pod kontrolou reformisti. Viac ale nerobí a každý vie, že to nepomôže. Pravicový establišment ho vôbec nepočúva“. Do celej záležitosti sa zaangažoval aj najvyšší duchovný vodca ajatoláh Ali Chameneí, ktorý vyzval radu strážcov, aby svoje posudky prehodnotila. Je ale jasné, že žiadne podstatné zmeny na čiernom zozname nenastanú. Naopak, konečný zoznam má rada strážcov zverejniť iba týždeň pred voľbami, čo by malo ochromiť schopnosť reformistov zorganizovať väčšie protesty. Problematické bude vtedy aj zrušenie volieb. Škrtnutí kandidáti majú mať do poslednej chvíle nádej, že sa nad nimi rada strážcov možno predsa len zmiluje. Irán je jednou z troch krajín, ktoré označil americký prezident George Bush za os zla. Napriek tomu, že Teherán pripustil širšie medzinárodné inšpekcie svojich jadrových zariadení, nezdá sa, že tamojšia politická situácia by sa vyvíjala k lepšiemu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...