Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. august 2001 Macedónsko na križovatke: Politici dosiahli dohodu v dvoch kľúčových otázkach etnického sporu Jaroslav Rozsíval Rokovania macedónskych politikov o riešení etnického konfliktu v krajine dosiahli výrazný pokrok. Zdá sa, že predstaviteľov macedónskych i etnicko-albánskych politikov delí už iba krok od podpisu dohody, ktorá je základným predpokladom nastolenia mieru na juhu Balkánu: "Myslím si, že vám môžeme povedať, že obe strany sa dohodli na otázke riešenia polície." Vyhlásil šéf zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javier Solana po nedeľňajšom rokovaní macedónskych politikov pri Ochridskom jazere. Rokovania o riešení etnického konfliktu v Macedónsku, ktorý sa vyhrotil pred pol rokom po tom, čo albánski ozbrojenci začali ostreľovať pozície macedónskej armády a polície na severe krajiny, sa už dlhší čas krútili okolo požiadaviek etnických Albáncov. Ich politickí predstavitelia síce na jednej strane odsúdili ozbrojené útoky extrémistov, na druhej strane sa však priklonili k požiadavke lepšieho národnostného zastúpenia albánskej menšiny v macedónskom štáte. Táto požiadavka dostala nakoniec podobu konkrétneho návrhu západnej diplomacie, ktorá v rozhodujúcich fázach rokovania prevzala iniciatívu a primäla obe strany k politickým rokovaniam. O jej návrhu sa napokon aj pred viac ako týždňom začalo rokovať pri Ochridskom jazere pod vedením macedónskeho prezidenta Borisa Trajkovského. Výrazný tlak na Skopje vyvinula pritom aj Severoatlantická aliancia: 3500 vojakov je pripravených na rozmiestnenie na macedónskom území, ale iba pod podmienkou dosiahnutia politickej dohody. Macedónski politici, reprezentujúci obe národnostné skupiny, sa napokon zhodli v dvoch kľúčových otázkach sporu: v otázke používania albánčiny ako úradného jazyka v národnostne zmiešaných územiach a v otázke lepšieho zastúpenia albánskej menšiny v štruktúrach macedónskej polície. Opatrná vo svojich výrokoch zostáva však aj naďalej v prvom rade Severoatlantická aliancia. Jej hovorca major Barry Johnson sa v pondelok vyjadril k otázke rozmiestnenia jednotiek NATO na macedónskom území: “Než bude možné jednotky rozmiestniť, budú musieť byť splnené niektoré podmienky, vrátane bezpodmienečného konečného prímeria, podpísania rámcového dokumentu a jeho dodatkov stranami vládnej koalície a dohody s povstalcami UČK o dobrovoľnom odovzdaní ich zbraní.” K rozmiestneniu by pritom mohlo dôjsť v priebehu 48-ich hodín, v priebehu dvoch týždňov by potom kontingent NATO začal operovať v krízovej oblasti. Otázka, ktorú však dovtedy musia vyriešiť macedónski politici, súvisí so samotnými útokmi albánskych ozbrojencov: podľa hlavného vyjednávača EÚ Francoisa Leotarda by totiž albánskym povstalcom mala byť udelená úplná amnestia v prípade, že bez boja zložia zbrane. Vyjednávači pritom vychádzajú z pozitívnej skúsenosti riešenia obdobnej situácie na juhu Srbska: albánski povstalci, ktorí zložili zbrane, mohli odísť do susedného Kosova. Dohode však hrozí pasca vo forme odporu radikálnej časti macedónskych poslancov, ktorí na čele s úradujúcim predsedom parlamentu Stojanom Nandovom odmietajú ratifikovať dohodu. Javier Solana k tomu dodal: "Všetky tieto snahy budú k ničomu, ak ľudia tejto krajiny nebudú chcieť zabudnúť a odmietnu pozerať sa do budúcnosti."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...