Dnes je streda, 9. júl 2008       7. august 2001 Izraelsko-palestínsky konflikt pred výbuchom? Milan Nič Konflikt na Blízkom východe sa každým dňom zhoršuje. Nedávne prímerie medzi Izraelom a Palestínčanmi, sprostredkované šéfom americkej spravodajskej služby CIA Georgom Tenetom, je už len zdrapom papiera. Na palestínskych územiach sa roztáča špirála násilia, ktorá sa zakrátko môže úplne vymknúť spod kontroly. Cez víkend sa centrom Tel Avivu prehnalo čierne auto s jeruzalemskou značkou a palestínsky mladík z neho strieľal na vojakov, vychádzajúcich cez obednú prestávku z budovy ministerstva obrany. Za celých 10 mesiacov palestínskeho povstania to bol prvý útok tohto druhu v hĺbke Izraela. Deň predtým sa na inom mieste Tel Avivu podarilo zadržať 23-ročnú Palestínčanku, matku dvoch detí, ktorá mala v taške výbušniny. Takisto to bolo po prvý krát, čo sa na samovraždený útok chystala žena. Obe udalosti vážne znepokojili izraelskú bezpečnostnú komunitu. Svedčia o narastajúcom zúfalstve a odhodlaní mladých Palestínčanov a obmedzených možnostiach Izraela brániť sa proti ich fanatickým nájazdom. Za 35 rokov okupácie si Izrael natoľko pripútal palestínske územia, že dnes ich už nedokáže efektívne oddeliť. Zatiaľ čo mierový proces prial ich ekonomike a hospodárskemu rozvoju, súčasný konflikt a časté izraelské blokády ich doslova ruinujú. Ako je známe, bieda a útlak sú najlepšou živnou pôdou pre radikálne postoje a náboženský fanatizmus. Je to skrátka začarovaný kruh násilia, ktorý má svoju dynamiku. Palestínske povstanie tlačí Jássira Arafata a jeho samosprávu do spolupráce s domácimi radikálmi. A Arafatova neschopnosť, či neochota zastaviť násilie zo strany Palestínčanov zasa hrá do karát radikálom v Izraeli a vyniesla do kresla izraelského premiéra obávaného Ariela Šarona (ako minister obrany v 80-tych rokoch pripravil izraelskú inváziu do Libanonu). V dnešnej situácii jeho vláda nariadila armáde cielené smrtiace útoky proti predpokladaným palestínskym teroristom a ich vodcom. Tieto údery však radikalizujú nielen palestínsku spoločnosť, ale aj okolitý arabský svet. Minister zahraničných vecí Egypta si v pondelok nechal predvolať amerického charge d´affaires v Káhire a požadoval, aby Spojené štáty jasne odsúdili Šaronovu vládu, ktorú označil za „bandu vrahov“. Americké ministerstvo zahraničných vecí už izraelské smrtiace útoku viackrát kritizovalo. Jeho hovorca Richard Boucher sa včera snažil zaujať vyvážený postoj: AUDIO:„Myslím, že sme už povedali dostatočne jasne, že násilie na Blízkom východe a najmä jeho stupňovanie v posledných dňoch nás hlboko znepokojujú. Naliehame na obe strany, aby sa nevydali cestou eskalácie a odvety, aby do toho vložili maximum úsilia.“ Dnešný Washington Post však varuje, že opatrný prístup Bushovej administratívy, ktorá sa nechce priamo zaangažovať v izraelsko-palestínskom konflikte, tak môže ohroziť strategické ciele americkej zahraničnej politiky v Perzskom zálive, napríklad izolácia irackého diktátora Saddáma Husajna. Bez silného medzinárodného nátlaku sa izraelsko-palestínsky konflikt môže zo dňa na deň zmeniť na obmedzenú partizánsku vojnu, do akej sa dostala ruská armáda v Čečensku. Obe strany boli k tomu blízko v sobotu, keď izraelská armáda skoro usmrtila významného populárneho palestínskeho politika z Arafatovho hnutia Fatáh Marvána Barghútiho. V Ramalláhu ho tesne minula raketa z vrtuľníku, určená hľadanému aktivistovi vo vedľajšom aute. Po celom Predjordánsku následne vypukli demonštrácie a intenzívne prestrelky s izraelskými vojakmi. Ťažko odhadnúť, čo by sa stalo, keby Barghúti naozaj prišiel o život. On sám, ako líder palestínskeho povstania, na druhý deň vyzval Arafata, aby ukončil zbytočné bezpečnostné schôdzky s Izraelčanmi a sformoval palestínsku vlády národnej jednoty. To by však znamenalo vytvorenie jednotného frontu s radikálnymi palestínskymi hnutiami ako je Hamas a Islamský džihád, ktoré sú zodpovedné za samovražedné útoky v Izraeli a v roku 1993 odmietli mierové dohody z Oslo. V takom prípade by Izrael na palestínskej strane definitívne stratil svojho partnera. A zrejme by už nič nestálo v ceste Šaronovmu „vojenskému riešeniu“, teda rozbitiu palestínskej samosprávy a obnovenej vojenskej okupácii palestínských území. Medzinárodný dopad takéhoto vývoja na celý Blízky východ a svetové ceny ropy je veľkou neznámou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...