Dnes je pondelok, 7. júl 2008       8. august 2001 Severokórejský diktátor zanechal Moskovčanov v rozpakoch Anna Šišková Opancierovaný špeciálny vlak severokórejského vodcu Kim-Čong-ila sa v stredu vydal na dlhú cestu naprieč Ruskom späť domov. O ostro sledovanej návšteve vodcu severokórejskej diktatúry v Rusku viac už v príspevku Anny Šiškovej. Kim-Čong-ilova mystická cesta do Ruska sa začala takmer pred dvoma týždňami, keď jeho 21-vozňový opancierovaný vlak prekročil vo Vladivostoku ruskú hranicu. Analytici už vtedy pozvoľna dumali nad tým, na čo vlastne Kim do Ruska cestuje. Špekulovalo sa predovšetkým o zbrojných zmluvách a či o možnom škrtaní veľkého severokórejského dlhu. K ničomu takému však nedošlo, aspoň podľa oficiálnych informácii. Zdá sa, že Kimovi sa konečne zachcelo ísť na riadny výlet. Hlavným bodom Kimovej návštevy bolo stretnutie s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, počas ktorej bola podpísaná takzvaná "moskovská deklarácia". Obe krajiny v nej podporili rusko-americkú zmluvu ABM z roku 1972, ktorá obmedzuje systémy protiraketovej obrany. Dokument podčiarkuje nesúhlas oboch krajín s americkými plánmi na vybudovanie raketového obranného systému. Washington niekoľkokrát odôvodnil tento zámer hrozbou zo strany nepriateľských režimov, medzi ktoré sa radí aj Severná Kórea. Podľa Spojených štátov je zmluva ABM zastaralá. Rusko tieto vysvetlenia odmieta. Moskva má v súčasnosti na svete len pár verných spojencov, ich väčšina však spadá práve do spomínanej kategórie. V moskovskej deklarácii sa okrem iného konštatuje aj to, že severokórejský raketový program má mierový charakter a nepredstavuje žiadnu hrozbu krajinám rešpektujúcim severokórejskú suverenitu. Moskva uviedla, že chápe požiadavky Pchjongjangu na odsud amerických jednotiek z Južnej Kórey a Severná Kórea sa zasa zaviazala dodržať moratórium na skúšky rakiet do roku 2003. Oficiálna časť návštevy Kim Čong-ila sa tým skončila. Médiá však oveľa viac než suché diplomatické reči zaujímali práve bizarné súkromné aktitivity muža, ktorého život je stále zahalený rôznymi záhadami. Moskovčanov a s nimi i popredné ruské denníky rozladili desiatky zrušených vlakových spojení, ku ktorým došlo kvôli Kimovmu špeciálnemu vlaku. Bezdomovcov, ktorí bývajú na leningradskej stanici v Moskve, zasa potešilo, že kvôli Kimovi vymaľovali a umyli stanicu. Zahraničné médiá priťahoval Kimov strach z lietania, jeho jedlo zvané "nebeská krava", pod ktorým sa v skutočnosti skrývalo pečené oslie mäso, a jeho predĺžený pobyt v pivovare, po ktorom Severokórejčania ťahali niekoľko prepraviek piva do Kimovho vlaku. Pobyt severokórejského diktátora v Moskve sprevádzal skutočne celý rad absurdít, pri ktorých zrejme niektorým Moskovčanom behal mráz po chrbte. Nekonala sa žiadna tlačová konferencia, Kimov príchod do Moskvy mohla natáčať iba jediná nekórejská televízna stanica - ruská ORT. Špeciálne kvôli severokórejskej delegácii bola obnovená čestná stráž pri Leninovom mauzóleu, inak zrušená po rozpade Sovietskeho zväzu. Delegácia na Kimove odporúčanie musela navštíviť Smoľnyj, z ktorého Lenin dirigoval boľševickú revolúciu, on sám tam však nešiel s tým, že všetko čo sa týka Lenina, si zapamätal z predchádzajúcej návštevy v roku 1959, kedy navštívil Sovietsky zväz spoločne s otcom. Vôbec nie zábavné však boli špekulácie, že v sibírskych pracovných táboroch majú zadarmo, alebo za smiešne nízku mzdu pracovať tisíce Severokórejčanov, ktorí tak údajne splácajú dlh svojej krajiny voči Rusku. Aktivisti ochrany ľudských práv okamžite na Moskvu apelovali, aby do týchto táborov pustila pozorovateľov. Hoci ruská diplomacia sa snažila urobiť z Kimovej návštevy v Moskve obrovskú udalosť, prezident Putin s diktátorom nemá najpríjemnejšiu skúsenosť. Ruský prezident navštívil chudobnú Severnú Kóreu minulý rok. Po svojom návrate späť uviedol, že stalinistický vodca ponúkol zastaviť severokórejský raketový program výmenou za pomoc pri vynášaní satelitov na obežnú dráhu Zeme. Kim Čong-il však po Putinovom oficiálnom ozname vyhlásil, že išlo o obyčajný vtip. V poradí len druhá Kimova zahraničná cesta od jeho nástupu do funkcie sa ešte nekončí. Severokórejský diktátor musí aj so svojou delegáciou ešte raz absolvovať 7,000 kilometrov dlhú cestu domov. Môže pritom dúfať, že v doma zatiaľ nedôjde k prevratu. Údajne je to hlavný dôvod, prečo Kim Čong-il tak málo necestuje. Jeho dlhá púť do Moskvy ale okrem úškrnkov nepriniesla takmer nič.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...