Dnes je pondelok, 7. júl 2008       8. august 2001 V Čechách sa Rómovia boja, na Slovensku to asi bude podobné Daniel Bútora Už od štvrtka nebudú na pražskom letisku v Ruzyni kontrolovať britskí úradníci českých občanov, cestujúcich do Londýna. Počet žiadateľov o azyl (prevažne českých Rómov) za tri týždne od začiatku britských kontrol klesol, pochvaľujú si úradníci. Informáciu o zrušení kontrol priniesli dnes na prvých stranách všetky české denníky. Mladá fronta Dnes však priniesla na titulnej strane aj ďalšiu súvisiacu tému. Českí Rómovia: máme strach - pod týmto titulkom uvádza český denník výsledky prieskumu verejnej mienky, po prvý raz uskutočneného výlučne medzi rómskou populáciou. Takmer polovica opýtaných Rómov má podľa prieskumu v Českej republike strach, sedem z desiatich zažilo nadávky kvôli farbe pleti. Na podrobnejšiu otázku potom takmer tretina upresnila, že sa so skúsenosťou nadávok na vlastnú osobu stretla za posledný mesiac. A ďalej: až dve tretiny si myslia, že rasizmus je v ich vlasti na vzostupe, každý štvrtý rozmýšľa o tom, že sa z krajiny odsťahuje. Autori prieskumu uviedli, že negatívnejšie a pesimistickejšie postoje mají tí Rómovia, ktorí sú nezamestnaní. Vzorka, ktorá v tomto prípade odpovedala, pozostávala z 350-tich opýtaných. Polovica z respondentov bola bez práce, pre tretinu z nich boli sociálne dávky jediným príjmom domácnosti. Odborníci na verejnú mienku upozorňujú, že v rómskej komunite je veľmi ťažké urobiť reprezentatívny prieskum verejnej mienky, a výsledky tak nemusia byť úplne presné. Napriek tomu však ide o unikátny výskum, ktorý dáva aspoň rámcovú predstavu o tom, ako Rómovia vnímajú svoju situáciu v Česku. 45% opýtaných zažilo niekedy ponižujúci pocit zákazu vstupu alebo odmietnutia obsluhy v podniku, každý druhý hovorí, že nebol kvôli farbe pleti prijatý do zamestnania. A kto podľa nich podporuje rasizmus? Takmer 40% si myslí, že to sú v prvom rade extrémistické skupiny, každý tretí je však presvedčený, že rasitické postoje má väčšina spoločnosti. Michala Vašečku z bratislavského Inštitútu pre verejné otázky, ktorý sa rómskym otázkam venuje v rámci svojho výskumu, sme sa najskôr opýtali, či si myslí, že výsledky podobného prieskumu by boli na Slovensku podobné. AUDIO: "Ja sa domnievam, že by vyšli nepriaznivejšie smerom k Rómom. Vychádzam z reprezentatívnych výskumov, kde sa hodnotil vzťah majority k Rómom, ktorý vyšiel na Slovensku oveľa negatívnejšie, a konzekventne môžeme hovoriť aj o tom, že ten vzťah Rómov k majorite nie je až taký dobrý aj na Slovensku, a že Rómovia sa podobne ako v ČR obávajú, majú nejaké zážitky nedobré ohľadne farby pleti podobne ako v ČR. Dokonca by som tvrdil, že na východnom Slovensku by sa tieto výsledky blížili sto percentám. Drvivá väčšina Rómov na východnom Slovensku zažila nejakú formu diskriminácie, ten apartheid, neinštitucionalizovaná segregácia, tam dospel oveľa ďalej ako v Českej republike." RFE: Ak by sme si porovnali výsledky vzťahu väčšiny voči rómskej menšine - či už v Čechách alebona Slovensku - a tento prieskum, ako vnímajú českí Rómovia svoju situáciu, a Vaše odhady, že na Slovensku by to bolo podobné alebo možno ešte tvrdšie, o tom čo vlastne vypovedá? Nevypovedá to o tom, že tieto dve komunity - rómska menšina a biela väčšina, či už v jednej alebo druhej krajine - žijú v tak odlišných svetoch a vnímajú situáciu tak rozdielne, že je dnes úplne nemožné nájsť nejaké premostenie medzi ich vzájomnými pocitmi? VAŠEČKA: "Je to nepríjemné tak povedať, ale dnes to o tom veľmi výrazne svedčí. I keď musím povedať, že Rómovia majú k majorite oveľa priaznivejší vzťah ako majorita k Rómom. Obe skupiny sa rozchádzajú dramaticky pri hodnotení riešení tzv. rómskej problematiky. Rómovia veľmi výrazne tvrdia, že štát, ministerstvá by sa mali starať, čo ukazuje na značný paternalizmus z ich strany. Majorita práve preferuje rôzne represívne opatrenia voči Rómom. Na prvých dvoch miestach - a to sa týka aj Českej republiky - je obmedzenie vyplácania sociálnych dávok a obmedzenie pôrodnosti Rómov. Toto sú dve veci, ktoré najviac trápia majoritu." RFE: Čo podľa vášho názoru môže tá menšia časť Rómov, ktorá si uvedomuje aj vlastnú zodpovednosť za danú situáciu, uvedomuje si povedzme že dáta o vyššej kriminalite medzi Rómami sú realitou - čo môže táto menšia časť Rómov urobiť? Akým spôsobom vlastne prebieha v rámci rómskej komunity komunikácia? Možno si napríklad predstaviť, že keď ľudia sú nezamestnaní, keď veľmi často neskončili nielen že školy s maturitou, ale niekedy ani len základné školy, že je ťažšie ich nejakým spôsobom osloviť, ťažšie s nimi komunikovať, ťažšie ich pripravovať na život v zmenených podmienkach, ktoré sa týkajú koniec-koncov všetkých občanov či Slovenska či Českej republiky či ďalších krajín v transformácii. VAŠEČKA: "Toto je veľmi závažný problém. Minimálne na Slovensku- a ja viem z vlastnej skúsenosti, že v Českej republike to je trošku lepšie - môžeme zaznamenať ohromnú odtrhnutosť politickej elity alebo intelektuálnej rómskej elity od bežného Róma, a je veľmi otázne, nakoľko títo politickí lídri reprezentujú samotných Rómov. To samozrejme nie je iba o nejakej nezrelosti politickej scény alebo o veľmi úzkom okruhu rómskej elity (v prípade Slovenska, ale aj v prípade Českej republiky), ale aj o chýbajúcej identite Rómov. Iba veľmi úzka rómska elita si uvedomuje svoju etnicitu, chce sa hlásiť k Rómom, prebieha niečo ako národnouvedomovací proces, veľmi podobne ako u našich národov pred 100-150 rokmi. Toto ale neplatí pre ostatných Rómov. Tí sú do značnej miery obeťami asimilácie, ktorá prebiehala na našom území posledných 200 rokov."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...