Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       9. august 2001 V Iráne sa začalo druhé volebné obdobie reformného prezidenta Chatámího Gabriel Sedlák Mohammad Chatámí, znovuzvolený prezident Iránu, ktorý patrí vďaka svojmu prísnemu islamskému režimu medzi Západom najostrejšie sledované štáty sveta, začal tento týždeň svoje druhé volebné obdobie. Okolnosti zloženia prezidentskej prísahy tohto reformného politika nám opäť pripomenuli, kto že má v krajine hlavné slovo. O staronovom prezidentovi Iránu Mohammadovi Chatámím sa často píše ako o iránskom Gorbačovovi. Na rozdiel od niekdajšieho prvého muža sovietskeho impéria však prezident Chatámí nemá potrebný vplyv na kľúčové inštitúcie, ktoré sú v krajine naďalej brzdou reforiem. Reč pritom vôbec nie je o parlamente. Ani dvojtretinová väčšina, ktorou v ňom reformisti disponujú, na spomínanom fakte nič nemení. Najmocnejšie centrá islamského režimu v Teheráne ukázali svoju silu aj v minulých dňoch. Inaugurácia prezidenta sa mala uskutočniť už minulý víkend. Keďže však reformistická väčšina v parlamente v sobotu odmietla potvrdiť dvoch sudcov navrhnutých konzervatívnou justíciou na uvoľnené posty v Rade strážcov, slovo si vzali inštitúcie nevolené, no o to silnejšie. Arbitrážna Rada prospešnosti, ktorá má konečné slovo v legislatívnych otázkach, spolu s najvyšším duchovným vodcom Iránu ajatolláhom Alim Chameneím, ktorý stojí podľa ústavy nad prezidentom, nariadili parlamentu hlasovať za odmietnutých kandidátov. Reformisti sa síce zapreli a ruky za nich nezdvihli, špecifiká tamojšieho ústavného usporiadania sa však postarali o to, že na zvolenie sudcov napokon stačilo iba 25 percent hlasov zákonodarcov. Tým sa otvorila cesta prezidentovi Chatámímu, aby začal svoje druhé funkčné obdobie a vymenoval novú vládu. Jeho priaznivci dúfajú, že bude úspešnejšia v ekonomickej oblasti. Irán je už niekoľko rokov v hlbokej hospodárskej kríze a potrebné reformy sú často brzdené konzervatívcami a ich inštitúciami. V ich právomoci je nielen znemožňovanie platnosti zákonov, ale aj rozsiahle obmedzenia slobody tlače. Mimochodom v rukách zvláštneho orgánu islamských klerikov je aj selekcia potenciálnych prezidentských kandidátov. Pred štyrmi rokmi sa ním Chatámí stal zrejme len preto, že mu túto možnosť ako bývalému ministrovi nedokázali odoprieť. Za svoje vtedajšie zvolenie vďačí Chatámí skutočnosti, že počas jeho šéfovania rezortu kultúry a islamského školstva zažili iránske univerzity a tlač citeľné uvoľnenie. Bol to v podstate najväčší pokrok od islamskej revolúcie z roku 1979, ktorá zvrhla prozápadného šacha a nastolila v krajine prísny náboženský režim. Medzitým však utiekli štyri roky a niektorí kritici sa domnievajú, že dosiahnuté zmeny sú nedostatočné. Na prvé počutie sú to možno banality. Pamätníkovi reálneho socializmu zo strednej Európy však nemôže robiť ťažkosti spomenúť si, do čoho všetkého mu režim hovoril. Napriek tomu, že skutočná opozícia bola v minulosti potlačená, optimisti veria, že normálne pomery, teda demokracia so všetkým, čo k tomu patrí, budú v Iráne jedného dňa výsledkom súperenia konzervatívcov a ich umiernených oponentov. Radia teda trpezlivo čakať a sledovať postupné presadzovanie opatrných reforiem. Ak však mal byť tento proces večný, nie je vylúčené, že sa jedného dňa prihlási o slovo nová generácia dnes vraj neexistujúcej skutočnej opozície, ktorá vystúpi s požiadavkou radikálnych zmien.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...