Dnes je pondelok, 7. júl 2008       10. august 2001 Situácia na Blízkom východe po štvrtkovom bombovom atentáte Jaroslav Rozsíval Situácia v Izraeli sa opäť skomplikovala po včerajšom bombovom atentáte v centre Jeruzalema, pri ktorom zahynulo najmenej 15 ľudí. Týmto útokom presiahol počet obetí palestínskeho povstania od septembra minulého roka 700 osôb, z nich viac ako dve tretiny tvoria aj naďalej Palestíčania. Nasledujúci príspevok na túto tému pripravil Jaroslav Rozsíval. AUDIO: „Je to strašný čin. Stalo sa to v srdci mesta, na križovatke ulíc Jaffa a King George, ktorá je najrušnejšou križovatkou v meste.“ Skonštatoval včera krátko po samovražednom útoku mladého palestínskeho teroristu na reštauráciu v centre hlavného mesta Izraela starosta Ehud Olmert. Olmert dodal, že rokovať za takýchto podmienok s vodcom Palestínčanov Jásirom Arafatom o mieri je zbytočné. Jeho slová nie sú ojedinelým názorom na súčasnú situáciu. Zdieľa ho napokon aj sám predseda izraelskej vlády Ariel Šaron a spolu s ním veľká časť obyvateľstva. Palestínčania oslavovali včerajší teroristický útok v uliciach. Členka palestínskeho zastupiteľstva Hannah Ašráviová k činu palestínskeho teroristu dodala: AUDIO: „Keby Izraelčania uvoľnili blokádu a zastavili ostreľovanie a popravy Palestínčanov, tak by to postupne viedlo k zastaveniu tohto násilia.“ Predseda Palestínskej samosprávy Jásir Arafat napokon odsúdil útok voči nevinným civilistom a zároveň vyzval Izrael na realizáciu dohody o prímerí. Izraelský kabinet sa však rozhodol opäť pre odvetnú akciu. Izraelské lietadlá zbombardovali jednu palestínsku policajnú stanicu na západnom brehu Jordánu a zabrali deväť palestínskych budov, vrátane sídla Organizácie pre oslobodenie Palestíny vo východnom Jeruzaleme. Budova, známa tiež ako Orient House, je pritom bývalým rodinným sídlom umierneného palestínskeho politika Fajsala Husejního, ktorý prednedávnom zomrel. Faktom je, že ten, kto odmietol veľkorysé mierové návrhy vtedajšieho izraelského premiéra Ehuda Baraka, bol palestínsky vodca Jásir Arafat, ale skutočnosťou je aj to, že podnetom pre násilné protesty Palestínčanov sa stala provokačná návšteva dnešného izraelského premiéra Ariela Šarona na Chrámovej hore. Šaron už vtedy vedel, že Barakove kompromisné mierové návrhy nepodporí. Hnacím motorom palestínsko-izraelských vzťahov je aj strach – strach z vlastnej záhuby, ktorý dominuje konaniu na oboch stranách konfliktu. Jediná demokracia na Blízkom východe si pritom musí riešiť svoj status quo prostriedkami okupačnej koloniálnej moci. Z tohto začarovaného kruhu pritom niet úniku, pretože demokraticky orientovaný štát musí čeliť protivníkovi, používajúcemu teroristické metódy nátlaku: samovražedné atentáty nie sú akciami zúfalých jednotlivcov, ale výsledkom systematickej prípravy, organizovanej hnutiami ako Islamský Džihád, alebo Hamas: mladí teroristi sú v palestínskej spoločnosti považovaní za hrdinov, bojujúcich vo svätej vojne, ich rodiny sa stávajú uctievanými členmi spoločnosti, mnohé dostávajú za odmenu tisíce dolárov priamo od irackého diktátora Husajna. Jásir Arafat pred niekoľkými dňami oznámil, že uvažuje o vytvorení jednotného národného frontu zo všetkých palestínskych strán a hnutí, vrátane Hamasu a Džihádu. Je preto viac ako otázne, či sa želanie amerického ministra Collina Powella, vyslovené po včerajšom atentáte, môže vôbec niekedy stať realitou: AUDIO:„Teraz musí predseda Arafat nájsť tých, čo sú za to zodpovední a postaviť ich pred súd a dúfam, že obe strany budú reagovať umiernene.“ Pokiaľ však bude osud ľudí na Blízkom východe v rukách extrémistov, bude toto územie aj naďalej extrémne nehostinnou pôdou pre mierové rokovania.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...