Dnes je streda, 9. júl 2008       10. august 2001 Rok po potopení Kurska: dohady a hnev zostávajú Anna Šišková V nedeľu uplynie rok od tragédie ruskej atómovej ponorky Kursk, pri ktorej zahynulo všetkých 118 členov posádky. Ultramoderná ponorka klesla na dno Barentsovho mora na severe Ruska po dvoch silných explóziách, ktoré zaznamenali seizmológovia v Nórsku, Škótsku a Nemecku. Podrobnejšie už Anna Šišková. Tragédia Kurska a jeho posádky pred rokom otriasla celým Ruskom. Milióny ľudí vtedy dva týždne sledovali otrasnú drámu 118 námorníkov, ktorí zostali zajatí v obrovskom monštre na dne chladného a rozbúreného Barentskovho mora. Potopenie ponorky zostáva dodnes zdrojom rôznych špekulácii a konšpiračných teórii, ktorých je dosť predovšetkým na ruskej strane. Tie však pozostalých obetí nezaujímajú. Všetci sú roztrpčení, že do dnešného dňa nebola havária riadne vyšetrená a nikto nebol postavený pred súd. Sktuočnosť je taká, že vedenie ruského námorníctva preukázalo pri tomto tragickom prípade riadnu dávku necitlivosti a starých sovietskych manierov. Ruské vojenské vedenie oznámilo potopenie ponorky až dva dni potom, čo západní seizmológovia zaznamenali dva mohutné výbuchy práve v tej oblasti Barentsovho mora, kde dnes Kursk leží. Rusi však napriek tomu verejnosť zavádzali a tvrdili, že Kursk sa potopil až o deň neskôr, než bola skutočnosť. V zápätí vojsko vydalo správu o záchranárskych tímoch, ktoré mali zaznamenať signály vychádzajúce zo zadnej časti ponorky, čo naznačovalo, že niektorí z námorníkov mohli byť nažive. Viaceré západné vlády ponúkli Rusom okamžitú pomoc, tí ju však tvrdošijne niekoľko dní odmietali. Keď sa ruská vláda konečne odhodlala povoliť západným plavidlám podieľať sa na záchranných prácach, nádej, že niekto z námorníkov mohol ešte v chladných a tmavých vodách mora prežiť, nekompromisne pominula. Zatiaľ čo ruská verejnosť bezradne sledovala tragédiu v pravidelných spravodajských blokoch, prezident Vladimír Putin pokračoval v dovolenke v čiernomorskom letovisku Soči. Na miesto nešťastia odcestoval takmer o týžden neskôr, za čo sa mu ušla oprávnená a mimoriadne tvrdá kritika. Potopenie ponorky sprevádza dodnes viacero teórii. Západní a niektorí ruskí experti tvrdia, že haváriu spôsobil výbuch vo vnútri plavidla, hovorilo sa aj o zrážke Kurska so západným plavidlom, alebo s mínou. Admirál ruského námorníctva Sergej Lebedev na štvrtkovej tlačovej konferencii vo Washingtone vôbec po prvýkrát priklonil k teórii expertov. AUDIO: Je veľmi nepravdepodobné, žeby sa ponorka zrazila s iným objektom. Lebeďev však jedným dychom zdôraznil, že ide výlučne o jeho osobný názor a presné vysvetlenie sa verejnosť dozvie až po zverejnení vyšetrovania tragédie. Riaditeľ Ruského centra pre strategické štúdie Andrei Piontkiovski však zostáva skeptický a pochybuje, či sa raz ľudia dozvedia skutočnú príčinu havárie. Podľa neho majú súčasné snahy o vytiahnutie Kursku z morského dna skôr vylepšiť Putinov pokazený imidž v tejto záležitosť. AUDIO: Putin sa panicky bál, keď si všimol, že za svoju neľudskú reakciu po potopení ponorky stráca popularitu. Teraz sa snaži urobiť všetko preto, aby si to u ľudí vylepšil. Vtedy pre záchranu svojej reputácie nasľuboval všetko, čo mohol. Robí to preto, aby kompenzoval svoje zlyhanie reagovať. Operácia na vyzdvihnutie Kurska z morského dna sa začala v polovici júla. Po vyhĺbení otvorov do plášťa ponorky má byť 18,000-tonové plavidlo zdvihnuté na hladinu pomocou špeciálnych oceľových lán a hydraulických zariadení. Podľa viacerých odborníkov je však táto snaha zbytočná, keďže predná časť ponorky, v ktorej sú torpéda a protiponorkové rakety bude od iných časti odrezaná a zostane na dne. Ak výbuch skutočne spôsobil výbuch torpéda, tak ako sa experti domnievajú, vyšetrovatelia to nikdy nebudú mať šancu potvrdiť. Akcia je navyše nebezpečná kvôli dvom jadrovým reaktorom na vnútri vraku. Ešte pripomeňme, že štát ponúkol rodinným príslušníkom mŕtvych námorníkov odškodnenie - nový byt a viac než 20,000 amerických dolárov. Priveľká štedrosť však u viacerých Rusov spôsobila ešte viac podozrievavosti. Podľa nich môže byť taká veľká suma jedine výsledkom zlého svedomia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...