Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. august 2001 Nemecko si pripomína 40. výročie výstavby Berlínskeho múru Anna Šišková V noci na 13. augusta 1961 vyrástol v strede Berlína počas tajnej operácie "Ruža" múr, ktorý šokoval a pohoršil slobodný svet. Východonemeckej vláde ho odporučili postaviť vlády členských krajín Varšavskej zmluvy, aby sa obmedzila "nepriateľská činnosť západonemeckých a západoberlínskych revanšistických a militaristických síl". V skutočnosti bolo jeho cieľom stopnúť vrastajúcu emigráciu. Nenávidený múr zmenil komunistické východne Nemecko na väzenie gigantických rozmerov. Viac už Anna Šišková. Výstavba Berlínskeho múru pred štyridsiatimi rokmi definitívne spečatila povojnové rozdelenie Nemecka a Európy - zo železobetónového monštra sa na dlhých 28 rokov stal symbol Studenej vojny. Hlavnou príčinou tejto smutne známej stavby bola narastajúca emigrácia východných Nemcov na Západ. Podľa odhadov odišlo do západného Nemecka od skončenia vojny až do roku 1961 viac ako dva a pol milióna ľudí. Berlín, ktorý bol od skončenia vojny rozdelený na tri západné sektory, americký, britský a francúzsky a na východný sektor kontrolovaný Sovietmi bol posledným miestom, kde v roku 1961 neplatila prísna kontrola pohybu osôb. Len v priebehu tohto roka utieklo cez Berlín na Západ 160,000 ľudí. Východonemecká vláda čelila tlakom Moskvy, ktorá považovala situáciu za neúnosnú. Sovieti chceli z východného Nemecka vyrobiť vzorový socialistický štát, emigrácia im však plány vážne krížila. Štát roľníkov a robotníkov začal pociťovať vážny nedostatok pracovných síl, východonemeckej ekonomike hrozil kolaps. Západné rozviedky prinášali informácie o zámeroch východoberlínskych súdruhov vystavať múr už od začiatku roka 1961. Vtedší stranícky a štátny šéf NDR Walter Ulbricht tieto informácie ešte v júli poprel. Samotná výstavba múru všetkých zaskočila. Zo dňa na deň boli od seba odrezané stovky rodín a priateľov. Zatiaľ čo východonemeckí vojaci s pomocou ľudových milícii zamurovávali okná domov, otočených k novovystavanej hranici, ľudia sa z horných poschodí pokúšali preskočiť na Západ. Posledná diera v železnej opone definitívne zmizla. Doprava cez demarkačnú líniu bola prerušená a z pôvodných 80-tich prechodov zostalo 12. Východní Nemci múr ďalej a ďalej "zdokonaľovali. Okolo celého Západného Berlína vyrástlo monštrum v dĺžke takmer 166 kilometrov. Pozdĺž neho vyrástli opevnenia, ktorá tvorili priekopy, prekážky a zátarasy z ostnatého drôtu a mínových polí. Počet mŕtvych, ktorý si múr vyžiadal nebolo nikdy presne stanovené. Odhaduje sa však, že pri pokuse o útek do Západného Berlína zahynulo najmenej 270 ľudí. Berlínsky múr bol počas Studenej vojny miestom, ktoré naplno podčiarkovalo silu demokratického zriadenia. Krátko po prehliadke múru americký prezident John F. Kennedy predniesol slávny prejav, v ktorom sa vyjadril solidaritu s obyvateľmi mesta. AUDIO: Vsetci slobodní ľudia, kdekoľvek bývajú sú občanmi Berlína, preto, ako slobodný človek som hrdý na to, že môžem vysloviť "som Berlínčan". V roku 1987 vystúpil pri múre americký prezident Ronald Reagan s rovnako silným posolstvom. AUDIO: Jeden signál, ktorý môžu Sovieti poslať by bol neomylný - a dramaticky by prispel k posilneniu mieru a slobody. Generálny tajomník Gorbačov, ak sa usilujete o mier, o prosperitu pre Sovietsky zväz a východnú Európu, ak sa snažíte o liberalizáciu, prídite k tejto bráne! Pán Gorbačov, otvorte túto bránu! Pán Gorbačov strhnite tento múr! Východonemecké vedenie zostalo voči takýmto výzvam chladné. Zo železobetónovým monštrom skoncovali 9. novembra 1989 až samotní Berlínčania. Pri pondelkovom výročí však spomienky na múr zneli opäť naliehavejšie. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomum, že po októbrových voľbách do berlínskeho mestského zastupiteľstva bude mestu vládnuť koalícia, v ktorej budú aj bývalí východonemeckí komunisti. Môže sa tak stať, že v čase 12-tych osláv pádu múru bude starostom mesta Gregor Gysi, údajný bývalý agent východonemeckej Stasi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...