Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       15. august 2001 Výročie kapitulácie pripomína staronovú otázku nedostatočného vyrovnania sa Japonska s minulosťou Gabriel Sedlák Pri príležitosti 56. výročia kapitulácie Japonska dnes japonský premiér Džuničiró Koizumi vyslovil hlboké poľutovanie nad všetkými obeťami japonskej agresie. O dva dni skôr však Koizumi urobil gesto, ktoré pripomína staronovú otázku, či sa Japonsko dostatočne vyrovnalo so svojou minulosťou. Premiér Koizumi navštívil v pondelok kontroverzný tokijský chrám Jasukuni, zasvätený dušiam japonských vojnových obetí. Vrátane, žiaľ, viac ako tisíca vojnových zločincov. Toto gesto japonského premiéra vyvolalo negatívne ohlasy doma, ale hlavne v zahraničí. „V podobnej vojne by sme sa už nemali nikdy angažovať,“ povedal predseda vlády a dodal, že pamätník Jasukuni navštívil preto, aby zdôraznil svoj záväzok mieru. Tieto slová však vyriekol na pôde, ktorá pôsobí ako červené súkno na predstaviteľov ázijských štátov, ktoré v rokoch druhej svetovej vojny a pred ňou zažili brutálnu japonskú okupáciu. Najhlasnejšie boli aj tentoraz protesty Číny a oboch kórejských štátov. Čína oficiálne odsúdila „uctievanie vojnových zločincov“ a juhokórejský premiér Kim Te-džung sa posťažoval, že nie je možné nadväzovať priateľské vzťahy s ľuďmi, snažiacimi sa ignorovať veľké bolesti, ktoré ich krajina spôsobila okolitým národom. O deň neskôr sa už v uliciach Soulu pálili Koizumiho portréty a japonské vlajky. Dvadsať juhokórejských mužov si na protest dokonca odseklo malíček. Na slová juhokórejského premiéra reagoval jeho japonský náprotivok konštatovaním, že rôzne krajiny majú na dejiny rôzny pohľad. Najexponovanejší činiteľ dnešného Japonska teda síce vyslovil ľútosť na obeťami japonskej krvavej expanzie, avšak to, čoho bola Európa svedkom v povojnovom Nemecku, teda jednoznačného odsúdenia svojej nacistickej minulosti, sa svet stále nedočkal. „Nikto nemôže uniknúť svojej minulosti,“ povedal v roku 1970 vtedajší západonemecký kancelár Willy Brandt vo Varšave na spomienkovej slávnosti na židovské obete nacizmu. Dnes o ďalšie tri desaťročia neskôr vieme už napríklad aj to, že pokiaľ ide o poľských Židov, previnili sa aj samotní Poliaci. Takže ani poľskí obyvatelia obce Jedwabne „nemôžu uniknúť svojej histórii“, rovnako ako Česi, ktorí sa podieľali na povojnovom násilnom vyhnaní Nemcov zo Sudet, či Slováci, ktorí do hitlerovskej ríše odtransportovali desaťtisíce Židov. A to isté platí pre Japonsko, ktoré 15. augusta 1945 prijalo spojenecké podmienky kapitulácie až po totálnom zničení Hirošimy a Nagasaki jadrovými bombami. Vo vojne zahynuli takmer tri milióny Japoncov, ale tiež 20 miliónov obyvateľov ďalších ázijských krajín. Mnohí Japonci sa možno cítia byť obeťami, pretože na záver vojny umierali predovšetkým oni. Pri troche zjednodušenia by sa dalo povedať, že aj v Európe trpeli ako poslední Nemci. Ani to však nemohlo prehlušiť celosvetovú tragédiu, ktorej iniciátorom Nemecko bolo a za ktorú sa teda v povojnových rokoch muselo kajať. A aby sa Nemci čo najviac vzdialili od tejto najsmutnejšej etapy svojej minulosti, stali sa jedným z motorov európskej integrácie. Mnohí odborníci tvrdia, že Japonsko v tomto smere viditeľne zaostáva a že presné nepomenovanie vlastnej minulosti ubližuje Japoncom samotným. Deformuje ich spoločné vedomie o vlastnej histórii a v konečnom dôsledku zatvára dvere pred ešte väčšími možnosťami v budúcnosti. Japonsko síce patrí medzi sedem priemyselne najvyspelejších krajín sveta, niektorí experti však upozorňujú, že práve odmietanie vidieť temné stránky svojej minulosti bráni efektívnejšej spolupráci Tokia s najbližším svetom a v podstate v ňom hrať ešte výraznejšiu rolu. Krokom dopredu v tomto smere nie je ani Koizumiho návšteva pamätníka Jasukuni, ani nedávne vydanie učebníc dejín, ktoré – ako sa už stalo smutnou tradíciou – úplne ignoruje deje, ktoré sa pred viac ako polstoročím odohrali na mimojaponskej pôde a o to viac sú súčasťou učebníc dejín iných národov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...