Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       20. august 2001 Albánsky povstalecký vodca Ahmeti: odovzdáme zbrane NATO Daniel Bútora Hlavný veliteľ síl NATO v Európe generál Ralston dnes pricestoval na krátku návštevu Skopje, aby sa presvedčil, kedy bude možné poslať do Macedónska sľúbených 3.500 vojakov Atlantickej aliancie. Nasledujúci príspevok pripravil s použitím materiálov Slobodnej Európy Daniel Bútora. Cieľom macedónskej návštevy najvyššieho veliteľa spojeneckých síl v Európe, generála Josepha Ralstona, je skontrolovať, nakoľko sa v krajine dodržiava prímerie, podpísané macedónskymi a albánskymi politickými stranami pred týždňom. Cestu od prímeria k mieru majú zaručiť rozsiahle práva, ktoré etnickí Albánci v krajine dostanú, a tiež zozbieranie zbraní od albánskych povstalcov. Politické dohody boli dosiahnuté za aktívnej účasti západných diplomatov, a NATO má garantovať odovzdanie albánskych zbraní. Prvé jednotky dorazili do krajiny počas víkendu, dovedna asi 400 vojakov najmä z Veľkej Británie, z Českej republiky a z Francúzska. Tieto jednotky majú vytvoriť podmienky pre príchod ostatných vojakov. Rada NATO sa však minulý týždeň nevedela dohodnúť, kedy tam pošle zvyšných 3.500 vojakov. Namiesto toho tam veľvyslanci vyslali generála Ralstona, aby priamo na mieste skontroloval situáciu, pričom správu by im mal podať zajtra. Včera mal prvú tlačovku jeden z kľúčových veliteľov albánskych povstalcov Ali Ahmeti. Novinárom, ktorí ho navštívili v škole v horskej dedine Šipkovica neďaleko Tetova, Ahmeti povedal, že čo sa týka jeho UČK (Albánskej oslobodzovacej armády), vojna sa skončila. Jeho vojaci sa chystajú odovzdať jednotkám NATO zbrane. AUDIO: "Veríme zárukám, poskytnutým Európskou úniou a Spojenými štátmi. Veríme, že táto dohoda sa uskutoční podľa európskych štandardov na prospech všetkých, a na prospech demokracie a pokroku." Ahmeti hovorí, že cieľom jeho skupiny bolo získať práva, garantované politickými dohodami, a nie územie. AUDIO: "V tejto vojne je každý víťazom. Nielen Albánci, ale aj Macedónci. Albánci získali svoje práva a nebudú viac diskriminovaní. Každý bude v tomto štáte rovnoprávny. Na otázku, či si je istý, že aj macedónska vláda bude dohody rešpektovať a že rebeli dostanú amnestiu, Ahmeti odvetil, že záruky Albáncom poskytol Západ. Macedónske úrady majú naďalej voči Albáncom nedôveru. Zrejme aj preto zatiaľ vláda nepodnikla nič proti skupinám macedónskych nacionalistov z tzv. Macedónskeho svetového kongresu, ktorí blokujú cestu neďaleko hraničného prechodu s Kosovom. Skopje má obavy aj z existencie ďalšej albánskej frakcie, ktorá sa nedávno ohlásila niekoľkými atentátmi - tzv. Albánskej národnej armády. Ide o skupinu, ktorá sa údajne usiluje o Veľké Albánsko. Ahmeti oficiálne tvrdí: túto organizáciu nepoznáme. Ahmetiho rešpektuje aj väčšina albánskych povstaleckých vodcov. Jeden z nich, veliteľ Mesuesi, nášmu korešpondentovi povedal: AUDIO: "Ak Ali Ahmeti a jeho velitelia podpíšu takúto dohodu, budeme to rešpektovať. Nevidíme dôvod bojovať, ak sa vyriešia naše problémy." Optimizmus medzi etnickými Albáncami pomohol zmierniť aj napätie v Tetove. Starosta tohto mesta Murtezan Ismaili hovorí: AUDIO: "Všetko sa v meste upokojilo. Môžeme pozorovať optimizmus pred príchodom jednotiek NATO, ktoré majú uskutočniť dohody z minulého pondelka." Štátny macedónsky rozhlas však šíri značne rozdielne informácie, a značne rozdielnym tónom. Posledné násilie zo strany Albáncov napríklad bolo podľa rozhlasu "súčasťou etnických čistiek a genocídy proti Macedóncom". Korešpondenti poznamenávajú, že trvácnosť prímeria je vzhľadom na takúto zaujatosť otázne. Je istým paradoxom, že Rada NATO bude zajtra čakať na hlásenie generála Ralstona, ktorý bol svojho času zdržanlivý voči akcii NATO v Kosove. Dnešné predstavy politického vedenia NATO o 30-dňovom trvaní misie totiž môžu byť narušené potrebou dlhšieho zotrvania na mieste. Dôležitosť pokračujúcej zaangažovanosti NATO v Macedónsku podčiarkujú aj politické vyhlásenia z posledných dní. Grécky minister zahraničných vecí Papandreou včera v Aténach povedal, že Grécko bude chcieť ubrániť macedónsku integritu. Grécko síce nemalo s Macedónskom dobré vzťahy, pretože trvalo na tom, aby krajina vystupovala oficiálne výlučne ako Bývalá federatívna juhoslovanská republika Macedónsko, grécki politici však naznačili to, o čom môžu rozmýšľať aj bulharskí, tureckí alebo albánski predstavitelia: že pokračovanie konfliktu v Macedónsku bez zaangažovania sa Západu by mohlo viesť k zasahovaniu jednotlivých štátov, a to možno aj na rôznych stranách. Riziko, ktoré sa NATO snažilo odvrátiť v Bosne a v Kosove, by sa tak mohlo naplno prejaviť v Macedónsku. Aj preto sa budú chcieť politici NATO postarať o úspešnosť celej akcie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...