Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       21. august 2001 Bezpečnostná rada OSN diskutovala o Blízkom východe Daniel Raus Na pôde Bezpečnostnej rady OSN došlo k pozoruhodnej diskusii. Týkala sa situácie na Blízkom východe a vyvolala ju 57-členná Organizácia islamskej konferencie. Vecným námetom bola žiadosť Palestínčanov, aby na ich územia prišli medzinárodní pozorovatelia. Vopred sa ale vedelo, že takýto návrh sa nemôže presadiť. Situácia na Blízkom východe je mementom pre všetkých sprostredkovateľov v konfliktných situáciách. Ich úsilie má totiž nádej na úspech iba vtedy, keď jednotlivé strany konfliktu majú záujem na riešení. Ak tento záujem chýba, akokoľvek intenzívne úsilie sprostredkovateľa sa mení na pobehovanie od dverí ku dverám bez hmatateľného výsledku. Jediné, čo sa v takom prípade zvyčajne darí dosiahnuť, je bezzubé konštatovanie, že v rozhovoroch sa bude pokračovať. Blízky východ predstavuje v posledných vyše desiatich mesiacoch presne tento prípad. Za povšimnutie pritom stojí postoj hlavného sprostredkovateľa: Spojených štátov. Kým sa vo Washingtone vymenila administratíva, teda ešte za prezidenta Clintona, vyvíjali Spojené štáty značné úsilie, zamerané na ukončenie násilia. Prezident Bush zaujal iný postoj: vyhlásil, že najskôr sa musí ukončiť násilie a potom sa môže rokovať. Svoj názor nemení, napriek vysokým očakávaniam a výzvam zo všetkých strán – včera napríklad zo strany generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana. V súvislosti s debatou na pôde bezpečnostnej rady zopakoval George Bush dávno známu vetu: AUDIO: „Musíme ukončiť násilie. Žiada si to dvoch. Žiada si to záujem oboch strán“. Čo sa týka debaty v Bezpečnostnej rade OSN, možno hovoriť iba o symbolickom, nie o faktickom význame. Palestínčania žiadajú pozorovateľskú misiu na okupovaných územiach. Ako argument uvádzajú násilie, pričom ale oni sami pokračujú v povstaní. Izrael to považuje za protiklad, ktorý nemožno akceptovať. Ako tvrdí, bolo by absurdné, aby svet odmenil Palestínčanov za samovražedné teroristické útoky. Washington sa s uvedeným pohľadom stotožňuje. Od počiatku bolo preto jasné, že v nutnom prípade využijú Spojené štáty právo veta a návrh na pozorovateľskú misiu zablokujú. Dostatočne to naznačil americký zástupca v OSN James Cunningham: AUDIO: „Teraz nie je potrebná rétorika, ani debata, polarizujúca už tak krehkú situáciu, a určite nie pokusy nevyvážene obviniť jednu stranu, alebo prísť s myšlienkami, ktoré nepomôžu zmeniť realitu. Nič také nie je úlohou bezpečnostnej rady, ktorá nesmie byť vtiahnutá do pokusov, znižujúcich nádej na trvalý mier“. Patrí sa ale dodať, že na adresu Izraela zaznelo množstvo kritiky – oprávnenej aj falošnej. Niektoré problematické režimy využili príležitosť na svoju propagandu: napríklad iracký zástupca častoval Izrael termínom „neo-nacisti“ a zástupca Líbye v ničom nezaostal, keď použil slovo „mäsiari“. Oprávnená kritika sa týkala politiky rozširovania židovských osád, prílišnej tvrdosti odvetných akcií a tiež bezpečnostných opatrení, spôsobujúcich Palestínčanom vážne ekonomické ťažkosti. K tejto kritike sa pripojil aj britský veľvyslanec v OSN Stewart Eldon: AUDIO: „Dôsledkom hospodárskych reštrikcií je iba odpor a hnev, čo nepomôže urovnať situáciu. Žiadame Izrael, aby navrátil Palestínskej samospráve obsadené budovy, zmrazil budovanie osád a bezodkladne plnil svoje záväzky v rámci Mitchellovho plánu“. Izrael sa bráni poukazom na samovražedné teroristické útoky, s ktorými sa v civilizovanom svete samozrejme nikto nemôže stotožniť. Tvrdí pritom, že šéf samosprávy Jásir Arafat môže tieto útoky kedykoľvek zastaviť. Inými slovami: kým Palestínčania neukončia intifádu, nemá zmysel o čomkoľvek inom hovoriť. Veľvyslanec Izraela Jehuda Lancry to vyjadril nasledovne: AUDIO: „Čelíme vyrátanej a organizovanej kampani teroru Palestínčanov už vyše 10 mesiacov. Pre mnohých Izraelčanov sa stali bomby a streľba dennou realitou. A čo sa zmenilo v katastrofálnej miere – to je množstvo, rozsah a hrôza útokov“. Celkovo možno povedať, že debata v bezpečnostnej rade na Blízkom východe nič nezmení. Podobne ako v časoch studenej vojny poslúžila skôr na ventilovanie pocitov a vzájomné obviňovanie sa. Napokon, svetová organizácia určite nie je navhodnejším sprostredkovateľom blízkovýchodného mierového procesu. Ironicky teda možno dodať, že debata na pôde bezpečnostnej rady splnila všetky skeptické očakávania.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...