|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008 |

|
|

|
24. august 2001
|
USA čakajú na oživenie ekonomiky
|
Daniel Raus
|
Už od začiatku roka sa americká centrálna banka pokúša oživiť hospodársky rast. Najnovšie opäť znížila úrokové miery – a to po šiestich predchádzajúcich pokusoch.
Americká centrálna banka v priebehu tohto roka už 7 krát znížila úrokové miery. Po poslednom takomto kroku z tohto týždňa zaznievajú hlasy, že viac už jej šéf Alan Greenspan nemôže urobiť. Otázkou však zostáva, kedy sa už konečne dostaví túžobne očakávaný účinok na americké hospodárstvo. Spojené štáty sú motorom svetovej ekonomiky, takže rovnakú otázku si kladú dnešné Japonsko, západná Európa, Latinská Amerika a juhovýchodná Ázia.
Problém je, že reakcia na akýkoľvek zásah centrálnej banky má veľké oneskorenie. To zdôrazňuje Mark Wilson z nezávislej inštitúcie Heritage Foundation:
AUDIO: „Američania sa vždy ponáhľajú, chcú napraviť veci a uviesť ich do pohybu. Pravda ale je, že v monetárnej politike trvá približne 12 mesiacov, kým americké hospodárstvo zareaguje“.
Dodajme, že úrokové miery sú teraz v Spojených štátoch 3,5 percentá. Ešte 2.januára boli pritom o neuveriteľné 3 percentá vyššie. Podľa kritikov bolo ich znižovanie síce správne, ale prišlo príliš neskoro. Optimisti zasa upozorňujú na fakt, že v Amerike sa iba spomalil rast – to znamená, že vlastne žiadna recesia nenastala, a možno ani nenastane, čo by bola viac ako dobrá správa.
Veľkou neznámou zostáva pokles v podmienkach globálnej ekonomiky. Finančný svet je dnes podstatne viac poprepájaný, ako kedykoľvek v minulosti, a zdá sa, že keď je Amerika v ťažkostiach, úlohu motoru nepreberá Japonsko alebo západná Európa. Či je to skôr neochotou alebo obmedzenými možnosťami, to je otázka.
Iným faktorom je to, že terajší pokles nemá takpovediac klasický priebeh. Ten by mal mať podobu začarovaného kruhu poklesu spotreby, následne poklesu výroby a poklesu zamestnanosti. Potvrdzuje to profesor Michael Moore z univerzity Georgea Washingtona:
AUDIO: „Jedna vec je v terajších ekonomických ťažkostiach iná ako v minulosti. Pokles je skôr výsledkom zníženého investovania firiem, ako poklesu spotreby zákazníkov. Tá v skutočnosti zostáva relatívne vysoká“.
Ďalšou pozoruhodnosťou je fakt nízkej inflácie. A čo je ešte zaujímavejšie, Spojené štáty majú obrovský rozpočtový prebytok. Ten sa síce stal v poslednom období predmetom tvrdých (možno povedať predvolebných) diskusií. V budúcom roku sa totiž budú konať voľby do tretiny Senátu a do celej Snemovne reprezentantov. Demokrati vyčítajú prezidentovi Bushovi to, že využíva časť prebytku na zníženie daní. V skutočnosti je to dobré opatrenie z hľadiska pokusov o oživenie ekonomiky. Ľudia budú mať viac peňazí, tým pádom stúpne spotreba, tá zvýši výrobu a zníži sa nezamestnanosť.
Mimoriadne zlý vývoj by mohol nastať, keby poklesol kurz dolára voči iným menám. To by síce oživilo americký export, ale bolo by to naopak smútočné oznámenie pre vývozcov zo zvyšku sveta do Ameriky. Zatiaľ sa ale zdá, že hodnota dolára sa udrží.
Výraznejší rast amerického hospodárstva je, podľa všetkého, iba otázkou času. Či to bude pol roka alebo rok, na to s istotou nikto neodpovie. Je to teda dobrá správa s podmienkou na neurčito.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|