Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       27. august 2001 Čierna kronika po politickom víkende na Blízkom východe Daniel Bútora Víkend na Blízkom východe poskytol, cynicky povedané, rozsiahly materiál na zaplnenie niekoľkých strán politickej čiernej kroniky obetí vzájomných útokov. V sobotu ráno zaútočili dvaja palestínski radikáli na izraelskú vojenskú základňu v pásme Gaza. Skôr, ako prišli obaja Palestínčania o život, sa im podarilo zabiť troch a zraniť siedmich izraelských vojakov. Takisto v sobotu zabili palestínski teroristi manželský pár neďaleko Jeruzalema. Brat usmrtenej ženy bol pri útoku ťažko zranený a neskôr tiež zomrel. Dieťa usmrteného páru bolo ľahko zranené. Izraelská odpoveď prišla ešte v sobotu. Izraelské lietadlá typu F-15 a F-16 bombardovali palestínske policajné budovy, a buldozéry zničili policajné palestínske stanovište na juhu pásma Gaza. Izraelský premiér Šaron už po tretí raz potvrdil, že používanie vojenských lietadiel v spore s Palestínčanmi už nie je tabu, ako to bolo dlhé desaťročia od roku 1967. Po sobote prišla nedeľa, a s ňou ďalší zabitý Izraelčan, tentoraz pred palestínskym obchodom na západnom brehu Jordánu v blízkosti mesta Tulkarem. Takisto v nedeľu prišla izraelská odpoveď - izraelské vrtuľníky napadli palestínsku policajnú stanicu v Tulkareme a tanky ostreľovali palestínske policajné stanovištia neďaleko Ramalláhu. V pondelok ráno prišla potom najvýznamnejšia izraelská odpoveď na sériu palestínskych násilností v tejto jedenásťmesačnej vlne intifády. Izraelské vrtuľníky so smrtiacou presnosťou zasiahli kancelárie Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny, menšej radikálnej frakcie Arafatovej OOP, a namieste usmrtili jeho šéfa Mustafu Zubriho, známeho aj ako Abu Aliho-Mustafu. Jeho frakcia sa stavala proti mierovým dohodám s Izraelom. Izraelský vládny hovorca neskôr potvrdil zabitie Aliho Mustafu s tým, že mal stáť za sériou nedávnych automobilových bombových atentátov. Šaronova koaličná izraelská vláda sa v reakciách na palestínsky terorizmus sústreďuje na vedúce osobnosti, ktoré podľa nej stoja za útokmi. Preto v reakcii na smrť izraelských civilistov prichádzajú údery na palestínske policajné stanice, preto po krvavom bombovom útoku v jeruzalemskej pizzerii Izrael prekvapujúco neprišiel s odpoveďou "oko za oko", ale obsadil budovy palestínskej samosprávy. Práve Arafatovi a jeho ľuďom totiž Izrael pripisuje zodpovednosť za poslednú vlnu násilia. Palestínska samospráva prepustila celý rad teroristov, ktorí mali byť podľa dohôd s Izraelom vo väzení. Na palestínsku políciu, ktorú Izrael pomáhal budovať, tak dnes jeho armáda zameriava svoje odvetné útoky. Šaronova politika má dnes v Izraeli podporu, pretože nikto nepozná životaschopnú alternatívu. Prevláda názor, že mierový proces z Oslo je už definitívne pochovaný. Zároveň je ale jasné, že tieto útoky nemajú perspektívu: Izrael nikdy nemôže premôcť palestínskych radikálov, najmä keď títo dnes pripravujú na samovražedné misie aj tínejdžerov. A Palestínčania (ani s pomocou iných Arabov) zasa nemôžu poraziť Izrael. Problémom je, že mnohí Palestínančia sa práve tohto sna nevzdali. Hoci dohody z Oslo predpokladali, že OOP uzná právo Izraela na existenciu, radikálne skupiny, tolerované palestínskym vedením, toto právo neuznávajú. Arabské deti v okolitých krajinách sa doteraz učia, že Izrael musí byť zničený. A územie, spravované palestínskou samosprávou, sa za tých pár rokov relatívnej autonómie premenilo na typickú arabskú diktatúru, ako dnes poznamenal nemecký Sueddeutsche Zeitung. Niektorí komentátori vidia v tejto situácii východisko v tom, že Izrael sa pokúsi úplne sa izolovať od palestínskych území, a to vybudovaním nepriepustného múra. Cenou za to by bolo vzdať sa izraelských osídlení na západnom brehu a najmä vzdať sa sna o priateľskom spolužití s Palestínčami. Ďalšou uvažovanou možnosťou je podľa niektorých premena palestínskych území na akúsi formu protektorátu pod správou NATO - podobne, ako to je dnes v Kosove a v Bosne. Takáto dlhodobá misia, spojená s odzbrojením Palestínčanov, by zaručila, že Palestíčnania by mali svoj štát, ale nie svoju armádu, a bezpečnosť by garantovala tretia strana. Toto sú však dnes len úvahy, a to ešte k tomu úvahy o ďalekej budúcnosti. Medzitým zrejme čaká Izrael noc, deň, týždeň či mesiac plný násilia. Ani len čierni kronikári z toho nemôžu mať radosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...