Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       31. august 2001 Utečencov na lodi Tampa nikto nechce Anna Rausová Už niekoľko dní sa Vianočné ostrovy zviditeľnili na mape sveta krízou okolo nórskej lode s utečencami, ktorá sa stala Čiernym Petrom v rukách niekoľkých krajín. Humanitárne organizácie a OSN kritizujú Austráliu, ktorá ich nechce prijať. Loď Tampa je symbolom jedného z najväčších problémov dnešnej doby a tým sú utečenci. Tento zložitý problém zostáva zatiaľ bez jednoznačných a jednoduchých odpovedí. Do patovej situácie sa dostali, zjednodušene povedané, všetky tri strany krízy. Nórsky kapitán, ktorý rešpektoval medzinárodný zákon reagovaním na SOS potápajúcej sa indonézskej lode s vyše 430-imi utečencami. Keby tak neurobil, doma v Nórsku by mu hrozilo súdne stíhanie. Jeho vláda však odmietla prijať utečencov, ktorých im „ponúkla“ Austrália. Druhou zúčastnenou stranou sú samotní utečenci, ktorí sa „odvďačili“ nórskemu kapitánovi tým, že ho prinútili, aby zmenil kurz smerom k Austrálii, kde by mohli požiadať o azyl. Väčšina z nich pochádza údajne z Afganistanu. Podľa odhadov OSN je na svete asi 3.6 milióna afganských utečencov. K tomuto vysokému číslu prispeli nielen desaťročia občianskej vojny, ale aj niekoľkoročné katastrofálne suchá a v nemalej miere to, že tamojšie islamské hnutie Taliban je považované za jeden z najrestriktívnejších režimov na svete, osobitne vo vzťahu k ženám. Tretím hráčom patovej situácie neďaleko Vianočných ostrovov je Austrália. Premiér John Howard jednoznačne odmietol prijať pasažierov Tampy a vyzval do boja proti ilegálnemu prevádzaniu utečencov z krízových oblastí, z čoho majú pašeráci výnosný a lukratívny obchod. Na jeho adresu sa ale zosypala vlna kritiky domácich médií, podľa ktorých premiér premenil humanitárny problém na politickú krízu. Pravdou však je, že v decembri sa v Austrálii konajú parlamentné voľby a prisťahovalectvo je jednou z dominantných predvolebných tém. K domácemu tlaku, i keď popularita premiéra za pár dní utečeneckej krízy stúpla, sa pridalo OSN. Podľa komisárky pre utečencov Mary Robinsonovej by podľa konvencie OSN pre utečencov mal prijať azylantov z nórskej lode najbližší prístav – teda Austrália. Tá zase ale tvrdí, že by sa o noch mala postarať Indonézia, pretože nádejní azylanti sa nachádzali na jej lodi. Popri argumente o blížiacich sa voľbách pred ktorými je jasné, že väčšina voličov podporuje protiimigračnú politiku, treba však uviesť niekoľko čísiel. Od roku 1945 prijala Austrália celkovo 6 miliónov prisťahovalcov, len od roku 1989 približne jeden milión. V 70. rokoch otvorila dvere obrovskému množstvu Vietnamcov a definitívne opustila politiku „bielej Austrálie“. V tomto roku dosiahlo jej brehy približne štyriapoltisíc uchádzačov o azyl, v minulom celkovo 9 000. Austrálski politici i verejnosť sú presvedčení o tom, že ich kontinent sa stal terčom organizovaného pašovania ľudí. K tomu ešte pridávajú argument, že majú bodový systém prisťahovalectva, ktorý umožňuje žiť v ich krajine na základe istých kritérií. Austrália teda stojí pred dilemou. Problém utečencov, u ktorých je vždy ťažké rozpoznať motívy ekonomických migrantov a oprávnených žiadateľov o azyl - doma prenasledovaných a diskriminovaných, je otázkou bez jednoduchých odpovedí nielen pre krajinu klokanov, ale i pre všetky hospodársky vyspelé krajiny sveta. Pasažieri lode Tampa by mali byť opätovným upozornením na afganský režim, ktorý napríklad už tri týždne zadržiava niekoľkých cudzincov, medzi nimi i Austrálčanov, za šírenie kresťanstva. Tamojší islamský Taliban zakázal činnosť už trom humanitárnym organizáciám. Pokiaľ sa režim v Kábule nezmení, lodí Tampa bude iba pribúdať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...