Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       6. september 2001 Bieloruské prezidentské voľby: opozícii možno nepomôže ani kompromisný kandidát Daniel Bútora V nedeľu sa majú v Bielorusku konať prezidentské voľby. Krajina, ktorá pred dvoma týždňami dovŕšila desaťročie samostatnej existencie, pripomína svojím vnútorným stavom i konfliktami so Západom posledného mohykána Studenej vojny. A na sovietsky spôsob zrejme vypália aj voľby, i keď opozícia postavila proti prezidentovi Lukašenkovi jediného kandidáta. Do Bieloruska dnes odcestovala skupina pozorovateľov zo slovenských mimovládnych organizácií. Piati pozorovatelia by v rámci misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe mali sledovať priebeh volieb. Pozorovatelia z Občianskeho oka a z Nadácie pre občiansku spoločnosť si budú môcť v Bielorusku na vlastnej koži a v plnej miere vyskúšať to, čo Slovensko zažívalo za poslednej Mečiarovej vlády v obmedzených dávkach: démonizáciu opozície a Západu a kult osobnosti zbožňovaného vodcu. Za všetky ťažkosti chudobného Bieloruska môže podľa prezidenta Lukašenka americká CIA, židovský finančný kapitál, západné médiá či diplomati. Polícia občas zhabe náklady nezávislých novín, na adresu vlády sa už objavili aj obvinenia z eskadier smrti, ktoré mali zavraždiť niektorých odporcov režimu. Kritika býva potlačená väčšinou hneď na začiatku. Viacerí medzinárodní pozorovatelia, medzi nimi aj Slováci, nedostali vôbec víza. Slovom, bývalý vojenský politruk a neskorší šéf sovchozu Lukašenka má situáciu vo svojej vlasti pod kontrolou. Muž, ktorý v roku 1994 zvíťazil v slobodných prezidentských voľbách, a ktorý si nedemokratickým spôsobom moc upevnil o dva roky neskôr, však zároveň zodpovedá bieloruskej mentalite, tvrdia znalci pomerov: jeho popularita je upevňovaná masívnou štátnou kampaňou, a o to ťažšia je úloha opozície. Tá sa po dlhých rokovaniach dokázala dohodnúť na kompromisnom protikandidátovi. A dovoľme si ďalšie porovnanie so Slovenskom: ak sa pred dvoma rokmi väčšina strán dohodla na ťažkom kompromise podporovať Rudolfa Schustera proti Vladimírovi Mečiarovi, v Bielorusku ide o kompromis ešte väčších rozmerov. "Bieloruským Schusterom" je Uladzimer Hančaryk, či Vladimir Gončarik, ako znie ruská obdoba tohto mena. Je to bývalý aparátčik komunistickej strany, a jeho šance sú aj tak nižšie ako boli tie Schusterove. Bieloruský analytik Valerij Karbalevič hovorí, že väčšina opozície je štátnymi médiami tak zdiskreditovaná, že potrebovali vybrať niekoho iného. AUDIO: "Keď potrebovali nájsť niekoho z nomenklatúry, najlepším kompromisom medzi pravicovou a ľavicovou opozíciou sa stal Gončarik. celý život pracoval na vedúcich pozíciách v štátnom sektore. Gončarik má za sebou typickú stranícku kariéru, pracoval ako okresný stranícky tajomník a posledných pätnásť rokov pracoval v odboroch." Samotný Vladimir Gončarik hovorí o veľkých zmenách v prípade svojho víťazstva. AUDIO: "Najskôr potrebujeme napísať novú ústavu, ktorá zabezpečí rozdelenie moci, vyváženie moci a nezávislosť súdnictva." Kompromis takéhoto druhu je však vždy neľahkým sústom. Gončarik si pohneval časť tých, ktorí ho podporujú, svojou žiadosťou o podporu ruskému prezidentovi Putinovi. Táto žiadosť bola Putinom ignorovaná, dodajme ale, že by nebola bezvýznamná: Bielorusko je stále na susedné Rusko veľmi naviazané, ľudia sledujú ruskú televíziu a médiá a Putin je v Bielorusku podľa niektorých prieskumov najpopulárnejším politikom. Problémom pre samotný Kremeľ je, že Rusko je dnes demokratickejšou krajinou ako Bielorusko, Lukašenka je však zároveň verným spojencom Moskvy, a túto istotu Rusi o Lukašenkových politických odporcoch nemajú. A tak si Putin síce zachováva voči Lukašenkovi odstup, viacerí čelní ruskí politici ho však otvorene podporujú. Opozícia i západní pozorovatelia sa domnievajú, že ak Lukašenka vo voľbách naozaj zvíťazí, bude do aj kvôli zastrašovaniu opozície a zneužívaniu moci. Výbor na ochranu novinárov včera odsúdil zásahy proti nezávislosti médií v Bielorusku. A americké ministerstvo zahraničných vecí vydalo pred dvoma týždňami zatiaľ najtvrdšie odsúdenie režimu v Minsku. Ako povedal hovorca ministerstva Richard Boucher, AUDIO: "Povedali sme jasne, že mnohé z toho, čo sa deje v Bielorusku, nás znepokojuje, a máme pochybnosti, či prezidentské voľby budú slobodné a spravodlivé." Nie je to až tak dávno, čo Slovensko zažívalo - hoci menej dramaticky - čosi podobné: medzinárodnú kritiku, ktorú vedenie štátu vydávalo za nespravodlivé zasahovanie do vnútorných záležitostí. Ktovie, ako by boli prebehli voľby v roku 1998 práve bez medzinárodnéh tlaku. Slovenskí pozorovatelia na bieloruských voľbách, i keď ich je ako šafranu, sú potom jedným zo spôsobov, akým Slovensko môže splácať svoj dlh.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...