Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       6. september 2001 Dokáže sa svet dohodnúť na stíhaní všetkých medzinárodných zločincov? Gabriel Sedlák Posledné roky sú ďalším dôkazom, že svet sa krok po kroku približuje ku globálnej zodpovednosti za také medzinárodné zločiny, akým je napríklad genocída. Diskusie sa ale vedú o tom, či je možné dospieť k spravodlivým a efektívnym rozsudkom. Spotrebiteľ v Spojených štátoch mnohokrát ani netuší, že nemecký automobil, zmontovaný z brazílskych súčiastok, zišiel z výrobného pása v Mexiku. Princípom takejto výroby je optimálne využitie dostupných zdrojov, vďaka čomu dostávajú predajcovia na celom svete kvalitné výrobky. Je možné na podobnom základe globalizovať právny systém? O tom, že to nemusí byť márny pokus, svedčia už prvé skúsenosti. Napríklad keď francúzsky odvolací sudca, sediac niekde v Holandsku, počúval argumenty holandského obhajcu a švajčiarskych žalobcov, a bodkou za všetkým bolo potvrdenie rozsudku nad rwandským obvineným, ktorý sa dopustil zločinu o šesťtisíc kilometrov ďalej. Výkon trestu potom odsúdenec nastúpil v úplne inej krajine. Tak ako všetko ostatné na svete aj spravodlivosť má tendenciu sa globalizovať. Odborníci sa však sporia o to, či je vôbec možné prijať také spoločné štandardy, ktoré by zabezpečili spravodlivé rozsudky, nech už by boli posudzované z ktoréhokoľvek kúta sveta. Niektorí z kritikov prvých medzinárodných súdov OSN, vytvorených ad hoc pre stíhanie zločinov spáchaných v Rwande a v bývalej Juhoslávii, tvrdia, že malé krajiny sú obeťami záujmov veľkých. Jedným z takýchto kritikov je profesor politických vied na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme Šlomo Avineri. AUDIO: “Medzinárodné právo by sa malo týkať každého, kto je podozrivý zo spáchania vojnových zločinov. My všetci pritom vieme, že ruský prezident Vladimír Putin nikdy nebude postavený pred medzinárodný súd, pretože taká je mocenská realita. A to priznávajú aj ľudia, podľa ktorých to, čo sa stalo v Čečensku, je rovnako odsúdeniahodné – ak nie horšie – ako to, čoho sa Miloševič a Srbi dopustili v Kosove.” Šlomo Avineri dodáva, že tribunály vytvorené na neutrálnej pôde, akými sú tie pre Rwandu a bývalú Juhosláviu, berú zmysel súdom v dotknutých krajinách. Vadí mu, že žalobcovia a sudcovia napríklad haagskeho tribunálu nemajú nijaký vzťah k bývalej Juhoslávii a preto podľa neho nemôžu zodpovedne zvažovať všetky možné dôsledky svojich rozhodnutí. I keď je mandát oboch spomínaných medzinárodných tribunálov časovo a regionálne obmedzený, podpisom viacerých medzinárodných konvencií sa ich signatárske štáty zaviazali stíhať alebo vydať do zahraničia osoby, ktoré sú podozrivé zo spáchania takých zločinov, ako je genocída či mučenie. Nie každému sa táto globalizačná tendencia pozdáva. Hovorí prorektor Univerzity Spojených národov v Tokiu Rameš Thakur. AUDIO: “Myslím, že ide o to, že Európania majú sklony predpokladať, že ich právnické postupy a systémy sú automaticky nadradené všetkým iným, čo je presvedčenie, pripomínajúce obdobie kolonializmu. Že ich civilizácia a ich hodnoty sú lepšie a preto mali a mohli byť vnútené zvyšku sveta. A to je dôvod, prečo používam slovné spojenie ‘právny kolonializmus’.” Napriek tejto opatrnosti si Rameš Thakur sám myslí, že je nevyhnutné vytvoriť spoločný systém medzinárodného práva. Také pravidlá, ktoré by neumožnili uniknúť pred spravodlivosťou ani tzv. “veľkému zvieraťu”, ani radovému občanovi. A projektu, ktorý sa tomuto ideálu má priblížiť, je Medzinárodný trestný súd. Jeho zriadenie predpokladá tzv. Rímska zmluva z roku 1998. Malo by ísť o stály orgán, ktorý by súdil ľudí, obvinených z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Potrvá však zrejme ešte roky, kým sa tak stane. K zmluve totiž musí pristúpiť najmenej šesťdesiat štátov. Zatiaľ tak urobila polovica tohto množstva. Medzi nimi však nie sú napríklad Spojené štáty, bez účasti ktorých nebude mať takýto súd ani dostatočný vplyv ani potrebné prostriedky pre svoj rozpočet. Washington naznačil, že sa nepridá dovtedy, kým v Rímskej zmluve nenastanú také zmeny, ktoré by obmedzili právomoci súdu, pokiaľ ide o amerických občanov. Bruce Broomhall z amerického Výboru právnikov pre ľudské práva vznik Medzinárodného trestného súdu podporuje. Jeho veľkou výhodou podľa neho bude, že ako stály súd bude pripravený reagovať bezodkladne. V tom sa bude líšiť od tribunálov, zriadených pre konkrétne prípady. Napriek tomu ale Broomhall pripomína. AUDIO: “Keď v roku 1993 vznikol tribunál pre bývalú Juhosláviu, nemyslel som si, že by mohol ktokoľvek veriť tomu, že bude jedného dňa uväznený Miloševič za zločiny spáchané v Kosove v roku 1999. Bolo to vnímané ako vznik tribunálu pre občiansku vojnu v najbližších rokoch 1993 až 95. Nikto nepredpokladal, že to bude miesto, kde sa budú riešiť ďalšie zločiny z tejto oblasti. Ale stalo sa.” A stalo sa tak práve vďaka tomu, že haagsky tribunál v tom čase už fungoval. Broomhall je presvedčený o tom, že ak by v tom čase ešte neexistoval, vytvorenie tribunálu špeciálne pre zločiny v Kosove by Rusko ako tradičný spojenec Srbska zablokovalo. Vážny nedostatok chystaného Medzinárodného trestného súdu však Broomhall vidí v tom, že do jeho agendy sa dostanú iba zločiny, spáchané na území štátov, ktoré podpíšu Rímsku zmluvu. To by teda nakoniec mohlo znamenať, že prezident Ruska, ktoré svoj podpis síce pripojilo, no zmluvu parlament v Moskve ešte neschválil, by napokon kvôli spomínanému Čečensku aj tak nebol postavený pred súd.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...