[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008


[poslat]    [tlac]   



10. september 2001

Prvý samovražedný útok izraelského občana

Daniel Raus

Nastáva nová kapitola v smutných dejinách blízkovýchodného konfliktu? Zatiaľ by bolo predčasné to tvrdiť. Včerajší samovražedný teroristický útok v Izraeli sa môže ale stať vážnym medzníkom. Po prvý raz bol totiž jeho vykonávateľom izraelský občan – samozrejme arabského pôvodu.

Včerajšok sa stal zlomovým dňom v takmer ročnej histórii palestínskej intifády proti Izaelu. Ide o veľmi vážnu vec, ktorej možné dôsledky si izraelskí politici nepochybne uvedomujú, a ktorá im nepochybne naháňa strach. Po prvý raz došlo k samovražednému bombovému útoku izraelského Araba. Doteraz to boli vždy Palestínčania z okupovaných území. Od tejto nedele sa preto môže začať písať nová, ešte tragickejšia kapitola intifády.

V čom spočíva memento súčasnej situácie? Izrael má 6 a pol milióna obyvateľov, z toho 20 percent tvorí arabská populácia. Medzi nimi a Palestínčanmi na okupovaných územiach je množstvo rozdielov – tak na rovine ekonomickej ako politickej. Z pohľadu Izraela predstavujú nebezpečenstvo tradične Palestínčania na okupovaných územiach. Tí totiž chápu izraelských vojakov ako reálnu okupačnú silu, proti ktorej sú odhodlaní bojovať. Väčšina z nich má dodnes jordánske pasy – ak sú vôbec vlastníkmi nejakých dokumentov.

Čo sa týka radikálnych hnutí, aj tie sú prakticky výhradne obmedzené na palestínsku populáciu na okupovaných územiach. Ich príslušníci dokážu uskutočniť samovražedný bombový útok, ale vždy je to takpovediac na území nepriateľa – teda v samotnom Izraeli. Môžu sa pritom prezliecť za ortodoxného židovského osadníka, nič to ale nemení na skutočnosti, že musia prekročiť hranice psychologicky aj de facto iného štátu.

Keby sa ale radikalizovali izraelskí Arabi, skomplikovalo by to aj tak málo účinné prevencie zo strany armády. Obrana proti samovražedným útočníkom z ich radov je prakticky nemožná. Momentálne môže armáda získať informáciu, že v tej či onej oblasti sa útok pripravuje, môže uzatvoriť územie, ktoré považuje za nebezpečné a samozrejme legitimuje ľudí, prichádzajúcich zo západného brehu Jordánu do Izraela.

Čosi také je v prípade izraelských Arabov nemysliteľné. Ak by sa radikalizovali, hrozilo by nebezpečenstvo doslova občianskej vojny. Armáda a polícia by museli zasahovať proti vlastným občanom.

Izraelským Arabom, ktorý sa stal vykonávateľom bombového útoku, bol 48-ročný Muhamad Šakír Habeši, člen v Izraeli riadne registrovaného Islamského hnutia. To sa stará najmä o sociálne potreby arabského obyvateľstva a venuje sa do istej miery komunálnej politike. Jeho popularita v posledných 11-tich mesiacoch rapídne stúpa – a niektorí členoviasú čoraz radikálnejší.

Jeden z predstaviteľov hnutia Kamel Chatíb síce útok odsúdil a tvrdí, že Habeši v žiadnom prípade nereprezentoval organizáciu, tieň podozrenia ale zostáva. Išlo naozaj iba o izolovaný čin, alebo vznikajú organizačné štruktúry, prepojené s radikálmi Hamasu či Islamského džihádu na západnom brehu Jordánu?

Izraelská polícia vyšetruje syna útočníka, ktorý údajne viezol svojho otca na miesto činu. Premiér Ariel Šaron žiada ministrov svojej vlády, aby zabránili vyplateniu poistky, ktorú mal Habeši uzatvorenú. Všetci ale vedia, že ide o viac. Izraelských Arabov treba udržať na strane Izraela alebo aspoň v neutrálnom postoji. Ak sa spoja s radikálmi, môže z toho byť čierna mora pre existenciu Izraela.

Budúce dni a týždne ukážu, či bol Habešiho čin ojedinelý, alebo budú nasledovať ďalšie. Druhá možnosť by znamenala azda najhoršiu správu, akú si vie v súčasnosti izraelské vedenie predstaviť. Zatiaľ možno konštatovať nasledovné: Habešiho teroristický útok je ďalším dôkazom, že na Blízkom východe nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print