[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008


[poslat]    [tlac]   



15. september 2001

Nemecko po teroristickom útoku na Ameriku

Ján Šalgovič, Mníchov

11. september je dejinným zlomom. Nielen pre Ameriku, ale aj pre Nemecko. Dosiaľ sa Berlín viac-menej úspešne skrýval za široký zahranično-politický chrbát Spojených štátov. Od útoku na World Trade Center to už nebude možné: Nemecko bude musieť priznať farbu. Bude sa musieť všetkými desiatimi postaviť za Washington, za Severoatlantickú alianciu. Nebude môcť dialekticky argumentovať, že intenzívnou hospodárskou spoluprácou s autoritatívnymi režimami prispieva k politickému vývinu smerom k demokracii.

Nemecko sa medzičasom neochvejne prihlásilo k transatlantickému spoločenstvu. Potom, ako vyše 4 desaťročia sa počas Studenej vojny spokojne skrývalo pod západný vojenský dáždnik, je to viac ako pochopiteľný - a jediný správny! - zástoj. Slovami renomovaného nemeckého politológa Michaela Stürmera: Teraz sa rozhoduje o tom, či sa Amerika stiahne do ulity, keď zistí, že jeho prirodzení európski spojenci sú nespoľahliví v kľúčových krízových okamihoch. Alebo či demokratický svet zvládne túto extrémne dôležitú skúšku spolupatričnosti, solidarity.

Utorkový teroristický útok bude mať hlboký dopad na domácu nemeckú politiku. V prvom rade: Berlínski politici budú musieť poskytnúť Bundeswehru viac peňazí na modernizáciu výzbroje, na zvýšenie schopnosti nemeckej armády reagovať na teroristické výzvy 21. storočia. Trend okresať zbrojné výdavky, ktorý sa začal už za Helmuta Kohla, patrí nenávratne minulosti. Navyše, zahranično-politickí pacifisti v radoch červeno-zelených vládnych ľavicových strán budú mať omnoho ťažšiu pozíciu. Postoj sociálno-demokratického kancelára Gerharda Schrödera, zeleného ministra zahraničných vecí Joschku Fischera jasne nasvedčuje, že vo vládnej koalícii dôjde - ak už zákulisne nedošlo - k paradigmatickej, principiálnej zmene postoja k Bundeswehru. Opozičné strany, Kresťansko-demokratická únia, jej sesterská, bavorská vládna Kresťansko-sociálna únia, ako aj Strana Slobodných demokratov sa tak či onak dlhý čas neúspešne zasadzovali za zvýšenie prostriedkov pre finančne podvyživený Bundeswehr.

Horúca stopa, vedúca do Hamburgu a iných nemeckých miest, ozrejmila ďalší nemecký vnútropolitický problémový okruh: Berlínski politici budú musieť zintenzívniť boj proti teroristom, nachádzajúcim sa na nemeckom území. Príslušné spravodajské služby sa budú musieť v maximálnej miere zamerať na podozrivé skupiny s teroristickými sklonmi. Je zjavné, že nemecké úrady podcenili teroristické nebezpečenstvo; túto očividnú strategickú chybu budú musieť napraviť zvýšenou ostražitosťou. Aj na spravodajskom poli sa určite zmení postoj SPD a hlavne Zelených k príslušným bezpečnostným zložkám. Dosiaľ sa najmä Zelení vyznačovali snahou čo najviac obmedziť spravodajskú činnosť na nemeckom území.

Teda: Zatiaľ čo 20. storočie trvalo podľa politológov od roku 1917, od boľševickej revolúcie v cárskom Rusku, do roku 1989, do rozpadu Východného bloku a následne Sovietskeho zväzu, 21. storočie sa začalo 11. septembra 2001 - a všetky nemecké politické strany sa musia prispôsobiť novej globálnej situácii. Na obzore sa vynára nová politická epocha, vyžadujúca pragmatické, zásadové odpovede na dosiaľ nevídané výzvy - bez ohľadu na doterajšie ľavicové, pravicové či stredové presvedčenia.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print