Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. september 2001 Američania hľadajú spôsob ako zaútočiť na teroristov Gabriel Sedlák Americký prezident George Bush vyhlásil, že ozbrojená akcia na likvidáciu teroristov, ktorí stoja za minulotýždňovými útokmi na Spojené štáty, potrvá dlho. Medzitým prebiehajú utajované horúčkovité prípravy na odvetný krok. Viac ako spôsob reakcie sa zatiaľ zdá byť jasnejší jej cieľ. Súčasťou kampane proti medzinárodnému terorizmu je snaha urobiť všetko pre to, aby sa v žiadnom štáte nemohli cítiť bezpečne také skupiny, akou je napríklad Al-Kajda Usamu bin-Ládina. Ak by aj Američania zlikvidovali bin-Ládinove základne v Afganistane a s nimi i celý tam vládnuci Taliban, kde je záruka toho, že sa príslušníci tejto teroristickej siete neuchýlia inde? Aj z toho je vidieť, že boj proti terorizmu nie je otázkou jedinej akokoľvek dobre pripravenej operácie. Londýnska expertka na otázky obrany Alexandra Ashbourneová kladie v tejto súvislosti aj ďalšie neľahké otázky. AUDIO: „Bude to veľmi komplikovaná misia. Pokiaľ ide o ľudí, nie je tu jasne definovaný cieľ. Sú neustále v pohybe, neexistuje infraštruktúra, či už v Afganistane, alebo napríklad v Sýrii, ktorá by mohla byť zničená. Ak máte ľudí, ktorí sa schovávajú v jaskyniach alebo v horách, zaútočiť na nich je oveľa ťažšie ako to bolo napríklad v prípade Belehradu, kde bol cieľ jasne definovaný.“ Nateraz sa všetky úvahy sústreďujú viac menej na Afganistan, kde v posledných rokoch vládne islamské fundamentalistické hnutie Taliban, ktoré bin-Ládina považuje za svojho hosťa. Peter Raven-Hansen, profesor medzinárodnej politiky na washingtonskej Univerzite Georgea Washingtona, sa domnieva, že Spojené štáty môžu urobiť viac ako len pokúsiť sa o okupáciu Afganistanu. Má na mysli monitorovanie vzdušného priestoru krajiny, dohodu s jej vedením o vydávaní hľadaných osôb a rozmiestnenie svojich vojsk na hraniciach s Afganistanom. Zatiaľ možno považovať za úspech i to, že Američania presvedčili Pakistan, aby sa prihlásil k spoločnému boju proti terorizmu. Islamabád vyslal do Afganistanu svoju delegáciu, ktorá mala presvedčiť Taliban, aby vydal bin-Ládina. Peter Raven-Hansen však varuje pred unáhlenými závermi, vyplývajúcimi s doterajšej ochoty Pakistanu spolupracovať. Pakistan je totiž jedným z troch štátov, ktoré v minulosti Taliban uznali, a v týchto dňoch nie je možné nevidieť odmietavé stanovisko pakistanskej verejnosti k spolupráci s Američanmi. Prílišná ústretovosť by preto podľa profesora Ravena-Hansena mohla prezidenta Mušarafa pripraviť o kreslo. Pritom je treba rátať s tým, že akákoľvek nová protiamericky naladená vláda v Islamabade bude disponovať pakistanskými nukleárnymi zbraňami. AUDIO: „Pohybujeme sa na veľmi tenkom ľade, keď tlačíme na krajinu, akou je Pakistan, príliš silno. A urobili by sme veľkú chybu, keby sme považovali ich rétoriku za záväzok.“ Hoci Američanom vyjadruje po minulýždňovom krvavom teroristickom útoku podporu takmer celý svet, mnohé krajiny zdôrazňujú potrebu súhlasu Bezpečnostnej rady OSN s akoukoľvek vojenskou akciou. Aj preto visia vo vzduchu ďalšie a ďalšie otázky nad prípadnou pomocou zo strany susedov Afganistanu. Nehovoriac o tom, že v prípade Iránu, jedného z najväčších svetových oponentov Washingtonu, nemôžu Američania rátať ani s tým, čo možno ponúkne Pakistan. Proti vojenskému obsadeniu Afganistanu hovoria aj ďalšie faktory. Bývalý člen americkej vojenskej rozviedky a dnes analytik washingtonského Strediska pre strategické a medzinárodné štúdie Kenneth Allard poukazuje ironicky na neúspech vojenských ťažení do tejto krajiny v minulosti. AUDIO: „Neexistuje dôvod pre okupáciu Afganistanu, ibaže by ste chceli nasledovať príklady sovietskych vojsk či Alexandra Veľkého.“ K predchádzajúcim hlasom sa pripojil aj viceprezident washingtonského Cato inštitútu Galen Carpenter, ktorý navrhuje. AUDIO: „Môžeme to skončiť opakovanými mnohonásobnými útokmi na tie isté ciele.“ V prípade neochoty susedov Afganistanu poskytnúť spojencom zázemie, budú ich útoky logisticky obtiažnejšou akciou. Objavujú sa však aj úvahy o využití prípadnej ochoty protitalibanskej opozície spolupracovať so spojencami. Odporcovia súčasného režimu v Kábule majú pod kontrolou časť územia na severe krajiny, vrátane letiska. Zlou správou je v ich prípade ale smrť generála Masúda, rešpektovanej osobnosti, ktorá koalíciu spájala. Špekuluje ssa o tom, že ho dal odstrániť práve Usama bin Ládin. I keď spojenci Američanov vyjadrili pripravenosť pomôcť, samotný úder sa podľa expertky na otázky obrany Ashbourneovej nebude týkať celej širokej koalície. AUDIO: „Nakoľko operácia bude mimoriadne komplikovaná, spojenecké jednotky, ktoré by sa na nej mohli s Američanmi podieľať, budú veľmi opatrne vyberané. Dokážem si predstaviť výpomoc Britov, alebo elitných francúzskych jednotiek, ale úprimne nevidím šancu na potrebu ďalších síl z ostatných členských krajín NATO.“ Na záver vyjadrime aspoň nádej, že ak sa aj nezúčastnia na akcii priamo v teréne všetci spojenci Američanov, ich rozhodná podpora po prvých ťažkostiach, nech už budú akéhokoľvek chatakteru, neochabne. To platí samozrejme aj pre Slovensko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...