|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|

|
18. september 2001
|
Korene antiamerikanizmu
|
Eva Rajecká
|
Terorizmus neprichádza zo vzduchoprázdna - má vždy nejaké korene. Za minulotýždňovým útokom na New York a Washington sa celkom jednoznačne skrýva patologický antiamerikanizmus.
S antiamerikanizmom je to podobné ako so všetkými ostatnými ideológiami, ktoré majú iracionálny základ a nenávisť ako hlavnú motivačnú silu.
Paradoxne, Spojené štáty sú azda jedinou demokratickou veľmocou, ktorá v minulosti nekolonializovala cudzie krajiny, a to znamená, že antiamerikanizmus nemôže mať svoje korene ani v antikolonializme, ktorý až dodneška neváha využiť teror proti civilnému obyvateľstvu.
Opak je pravdou. V čase keď sa európske mocnosti snažili dobyť čo možno najviac cudzích území, Amerika sa snažila konsolidovať a prechádzala svojim vlastným, ťažkým štátotvorným vývojom. Z hľadiska európskeho boli Spojené štáty vlastne až do prvej svetovej vojny v podstate izolacionistické vo svojej zahraničnej a hospodárskej politike.
Keď sa teda z racionálneho hľadiska neskrýva ani antikolonializmus za antiamerikanizmom, čo je dôvodom protiamerických nálad, ktoré vo svojej hystérii kulminovali minulý týždeň teroristickou katastrofou v New Yorku a Washingtone?
Po prelomení bipolárneho sveta a po páde komunizmu bol formálne odstránený najvážnejší dôvod antiamerikanizmu, dôvod ideologický, ktorý po dlhé desaťročia úspešne vymýval mozgy miliónom ľudí nielen v komunistickom svete, ale aj medzi ľavicovo orientovanými stranami a jednotlivcami na celom svete. K nim patrili aj početné arabské skupiny, ktoré sa v krajinách tzv. tretieho sveta často usilovali o získanie nezávislosti od európskych kolonálnych veľmocí. Treba zdôrazniť, že to boli práve komunistické štáty a Československo nebolo výnimkou, ktoré sa aktívne podieľali na výcviku a podpore teroristických buniek v arabskom svete. Sila zvyku je silou, ktorú nemožno len tak ľahko odstrániť.
Aj po páde komunizmu a s tým súvisiacej strate dôležitého zázemia, ba dokonca často aj po získaní nezávislosti si niekdajšie arabské bojové útvary a permanentní teroristickí revolucionári našli iné obete a hlavne iných nepriateľov. Nemali ťažký výber. Vybrali si práve Spojené štáty, ktoré svojou internou súdržnosťou, obrovským zmyslom pre osobnú slobodu, pluralitou, svojou demokratickou otvorenosťou a hospodárskou silou predstavovali nielen pravý opak toho, v čo verili a dodnes veria fanatickí teroristi predovšetkým v arabskom svete, ale aj preto, lebo práve tieto americké vlastnosti, stále priťahujúce milióny prisťahovalcov z celého sveta vzbudzujú dodnes závisť a pokrytecké pocity ukrivdenosti.
Spojené štáty si vybudovali svoju mocenskú pozíciu nie ideologickou či fyzickou kolonializáciou, ale budovaním hospodársky silného štátu. Všetko ostatné sa odvíja práve od tejto skutočnosti. O príťažlivosti amerického modelu svedčí aj skutočnosť, že napriek elitárskym komplexom mnohých európskych intelektuálov americký spôsob života dobýva starý svet, ba čo viac, rozširujú ho početné skupiny v Spojených štátoch vzdelaných profesionálov, medzi ktorými je aj veľký počet arabských vzdelancov.
Antiamerikanizmus prežíva predovšetkým medzi nacionálne a nábožensky konzervatívne až extrémne ladenými skupinami a keďže je extrémny nacionalizmus a náboženský fanatizmus dnes obmedzený predovšetkým na arabský svet, vyplýva z toho, že predovšetkým odtiaľ vychádza hrozba pokračujúceho terorizmu, namiereného v prvom rade proti Spojeným štátom, a tým pádom proti každému demokratickému štátu. Teroristická hrozba poľaví len keď sa problematické arabské štáty a skupiny naučia viesť demokratický dialóg, úprimne sa snažiť o blahobyt svojho vlastného národa, a nevybíjať si svoje politické frustrácie na nevinných obetiach.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|