Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. september 2001 Zápas s teroristami je aj zápasom o ľudskú dušu Daniel Bútora Od útoku na New York a Washington uplynuli už takmer dva týždne, a Spojené štáty sa chystajú na dlhú a vyčerpávajúcu vojnu s terorizmom. Má ísť o kombináciu tradičnej vojenskej sily s prácou spravodajských a policajných jednotiek po celom svete. Nepôjde však len o boj medzi teroristami a demokratickými štátmi. Prinajmenšom rovnako pôjde aj o boj o mienku svetovej verejnosti i ľudí v jednotlivých krajinách. Prezident George Bush predniesol minulý týždeň zatiaľ najdôležitejší prejav svojej kariéry. Vo vystúpení pred oboma komorami amerického Kongresu povedal, že v boji proti terorizmu nebude miesto pre neutralitu - každý si bude musieť vybrať, kde stojí. AUDIO:"Každá krajina, každá oblasť, si teraz musí vybrať: buď ste s nami, alebo ste s teroristami." Americká vláda má doma takmer úplnú podporu. Krajina, ku ktorej podstate patrí právo mať iný názor a často ho dávať najavo, je zjednotená ako nikdy predtým za prezidentom Bushom: jeho postup zatiaľ oceňuje 90% opýtaných, čo je najvyššie číslo vôbec od začiatku skúmania verejnej mienky Gallupovým ústavom v roku 1938. Výnimočná je aj podpora rôznych skupín v spoločnosti. Na včerajšom stretnutí predstaviteľov rôznych náboženských skupín na Yankee štadióne v newyorskom Brooklyne demonštrovali Židia, kresťania, moslimovia a ďalší náboženskí vodcovia schopnosť byť jedným v mnohom - teda napriek rôznemu náboženskému presvedčeniu byť verný americkej predstave slobody a zodpovednosti jednotlivca. Rabíni, biskupi, reverendi a moslimskí duchovní počúvali haarlemský zbor černošských chlapcov i Placida Dominga, ktorý na žiadosť newyorského starostu Gulianiho spieval Ave Maria. Bushove slová o tom, že každá krajina si bude musieť vybrať, kde bude stáť, boli určené v prvom rade vládam jednotlivých štátov. Celý rad krajín odpovedal na americké výzvy kladne. Vlády však svoju legitimitu poväčšine odvodzujú od svojich občanov - alebo sa tak aspoň tvária - a tu je už situácia ťažšia. Pakistanská vláda prisľúbila Američanom pomoc a dokonca stiahla niektorých diplomatov z Afganistanu, stovky ľudí v pakistanských mestách však vyšli v hneve do ulíc. Smutnou skutočnosťou je, že neskrývanú radosť nad útokom na New York prejavovali ešte v prvých dňoch na uliciach obyvatelia viacerých arabských krajín. Európska únia v piatok vyjadrila úplnú podporu americkému boju proti terorizmu, a väčšina Európanov drží s Amerikou, presvedčenie "všetci sme Američania" sa však dosť rýchlo vytráca. Niektorí Nemci napríklad oprášili pacifizmus, naposledy viditeľný v 80-tych rokoch: niekoľko tisíc študentov demonštrovalo v Berlíne pod heslom "Nie odvete, nie vojne", a proti "imperialistickej politike" Ameriky, ktorá posilnila extrémistov ako Usama bin Ládin. Stredná a východná Európa na tom určite nie sú lepšie. Až 80% Rumunov chce vstúpiť do NATO, ktoré ako pupočná šnúra spája Európu s Amerikou. Ale 52% Rumunov je zároveň proti americkej vojenskej akcii, zameranej na teroristov. Podobne v Lotyšsku sa už tri dni po útoku vyslovili proti americkej odvete 36% opýtaných, a ďalšia tretina Lotyšov vyslovila názor, že odveta môže ísť výlučne proti vojenským zariadeniam. Vyššiu podporu americkej odvete vyslovili Česi: podľa sobotného prieskumu si 45% z nich myslí, že americká vojenská odveta bude potrebná, 30% si však myslí, že nie. A spomeňme ešte Slovensko: v prieskume agentúry Polis pre Slovenskú televíziu viac ako polovica opýtaných súhlasila s tvrdením, že Spojené štáty by mali vojensky zakročiť voči páchateľom, až bude celkom isté, kto je za útok zodpovedný. Na otázku agentúry, či by Slovensko malo poskytnúť Spojeným štátom vojenskú pomoc, ak Amerika zasiahne proti terorizmu, však odpovedalo 47% ľudí záporne, 36% kladne. O korekciu sa pokúsil prieskum Inštitútu pre verejné otázky – podľa neho takmer 60% občanov je za to, aby sa Slovensko zapojilo do boja proti terorizmu, 37% bolo proti. Autori však ešte pred otázkou zdôraznili, že Amerike prisľúbili pomoc štáty NATO vrátane slovenských susedov, a tiež Rusko či India, čím zjavne napomohli “pozitívnej” odpovedi – agentúra tiež hneď dodala, že občania “prejavili pripravenosť zdieľať zodpovednosť za vývoj, prekračujúci hranice našej krajiny”. Čím je táto zdržanlivosť voči americkej odvete a vôbec voči Spojeným štátom spôsobená? Prečo u jedných dokáže útok vzbudiť názor, že Američanom “konečne spadne hrebienok”, ako to vyslovili niektorí účastníci diskusných skupín na internete, a u druhých dokonca nadšenie? Prezident Bush si položil podobnú otázku pri svojom prejave v Kongrese: AUDIO: “Američania sa pýtajú, prečo nás nenávidia? Nenávidia nás kvôli tomu, čo vidia v tejto miestnosti: demokraticky zvolenú vládu. Ich vodcovia sa ustanovili sami. Nenávidia našu slobodu: slobodu náboženstva, slobodu prejavu, slobodu hlasovať a zhromažďovať sa a nesúhlasiť jeden s druhým.” Bushova odpoveď je však zrejme iba časťou pravdy. Nevysvetľuje, prečo aj u amerických spojencov vidno váhanie, a prečo naopak nie je nenávisť niektorých zameraná na iné štáty, ktoré tiež možno označiť za slobodné a demokratické. Profesor histórie na Bostonskej univerzite a kritik americkej zahraničnej politiky Howard Zinn si myslí, že ide o kritiku americkej vojenskej moci. AUDIO: „Tí, ktorí nás nenávidia, nepodnikajú teroristické akcie proti Švédsku alebo Švajčiarsku, pretože to nie sú vojenské mocnosti, nie sú to štáty, ktoré by používali svoju moc po svete. Podľa mňa vzbudzuje hnev týchto ľudí vojenská moc Spojených štátov, a nie naša demokracia.“ Je otázka, či odpoveď bostonského profesora pokrýva väčšiu časť pravdy ako názor amerického prezidenta. K Západu a k Spojeným štátom zvlášť však patrí právo nesúhlasiť a byť kritický aj voči sebe. V každom prípade boj, ktorý teraz Amerika začína proti terorizmu, bude ťažké vyhrať len ozbrojenou silou. Bojiskom sa stáva aj verejná mienka a doslova a do písmena ľudská duša.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...