Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       26. september 2001 Pápež v Arménsku Daniel Raus Pápež Ján Pavol II pokračuje v týždňovej ceste do strednej Ázie. Po Kazachstane navštívil Arménsko. Každý jeho krok je pritom pozorne sledovaný, nakoľko všetko prebieha v napätej situácii po teroristických útokoch na New York a Washington – a v očakávaní možných vojenských zásahov protiteroristickej koalície. Za „chvíľu milosti a radosti“ označil pápež Ján Pavol II začiatok svojej návštevy Arménska. Tá je významná nielen z hľadiska zmierenia kresťanských cirkví na počiatku tretieho tisícročia, ale tiež na pozadí napätej situácie po teroristických útokoch na Spojené štáty. Pápež priletel do kresťanského Arménska z moslimského Kazachstanu, a práve tieto dve odlišné krajiny symbolizujú dôrazy jeho 95.zahraničnej cesty. Okrem zmierenia cirkví zdôrazňuje Ján Pavol II potrebu prehĺbenia vzťahov medzi kresťanstvom a islamom. Práve on sa stal pred časom (keď navštívil Sýriu) prvým pápežom, ktorý vstúpil do mešity. Arménsko oslavuje dôležité výročie. Táto krajina totiž kedysi ako prvá na svete prijala kresťanstvo. Bolo to v roku 301, takže od udalosti uplynulo 1700 rokov. Pápež k tomu povedal: AUDIO: „Celá katolícka cirkev zdieľa vašu hlbokú radosť, radosť všetkých Arménov pri príležitosti 1700.tého výročia vyhlásenia kresťanstva za oficiálne náboženstvo tejto tejto milovanej krajiny“. Význam pápežovaj návštevy si samozrejme uvedomujú domáci predstavitelia – cirkevní aj politickí, teda hlava arménskej cirkvi, katholikos Garegin II, aj hlava štátu, prezident Kočarjan. Ten sa vyjadril nasledovne: AUDIO: „Táto návšteva má historický význam pre rozšírenie a prehĺbenie vzťahov medzi Arménskom a Vatikánom“. Arménska cirkev sa osamostatnila od vtedajšej západnej cirkvi v šiestom storočí kvôli sporu o božskú a ľudskú podstatu Krista. Vzťahy však zostali dobré, podstatne lepšie, ako napríklad vzťahy medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou. Citlivým bodom pápežovej návštevy však nie je otázka denominácií, ale čosi iné: genocída Arménov zo strany Turkov na konci 1.svetovej vojny. Predpokladá sa, že vetdy bolo vyvraždených najmenej 1 a pol milióna civilistov, Turecko to však dodnes vehementne popiera. Tento štát je pritom síce oficiálne sekulárny, väčšina jeho obyvateľov sa však hlási k islamu a nedávno musela armáda zasahovať, aby tam politickú scénu neovládli fundamentalisti. Aj návšteva pápeža v Arménsku prebieha teda v znamení diskusie o minulosti a súčasnosti vzťahov s islamským svetom. Ján Pavol II navštívil pamätník obetí a hovoril o nevysloviteľnom utrpení a hrôze, ktorými museli Arméni prejsť. Namiesto slova „genocída“ však použil domáci termín „metz jeghern“ – čo je to isté, iba v inom jazyku. Tento termín je arménskou obdobou židovského „holocaustu“. Ankara vďaka tomu zostala pokojná a nikto nemohol pápeža obviniť zo zvyšovania napätia s islamským svetom. Ján Pavol II už v Kazachstane zdôrazňoval, že teroristické útoky na Spojené štáty nesmú byť dôvodom nevraživosti medzi kresťanmi a moslimami. Povedal napríklad toto: AUDIO: „Nesmieme pripustiť, aby tieto udalosti prehĺbili rozdiely. Náboženstvo sa nesmie nikdy použiť ako dôvod ku konfliktu“. Ján Pavol II teda nechápe súčasnú situáciu ako konflikt kresťanského a islamského sveta, ale ako boj proti terorizmu. V tomto svetle treba vidieť aj ústup od tradičného pacifizmu. V pondelok Vatikán vyhlásil, že chápe prípadné použitie sily zo strany Spojených štátov na obranu vlastných obyvateľov pred budúcimi útokmi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...