Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       27. september 2001 Rusko pomôže USA v boji proti terorizmu: za akú cenu? Milan Nič Ruský prezident Vladimír Putin tento týždeň vyhlásil, že jeho krajina plne podporí Spojené štáty v boji so svetovým terorizmom. Moskva za to požaduje zastavenie západnej kritiky svojej politiky v Čečensku i niektoré ďalšie ústupky. 11. september zmenil nielen Ameriku, ale aj svetovú politiku. Je jasné, že nová situácia prinesie nečakané spojenectvá, a že nečakaní spojenci za to budú niečo požadovať. Postupne vyjde najavo, ktoré krajiny z toho dokážu najviac ťažiť. Dnes sa zdá, že prvé miesto medzi mocnosťami bude v tomto ohľade patriť Putinovmu Rusku. Pre vojenskú kampaň proti Afganistanu, kde sídli Usama bin Ládin a jeho teroristická organizácia Al-Kajdá, budú Spojené štáty potrebovať značné logistické zázemie v susedných krajinách –letiská, základne, sklady, či zabezpečené komunikácie pre dodávky paliva a iného materiálu. Kľúčovým americkým spojencom v regióne je Pakistan. So silným islamským hnutím a sympatiami k afgánskemu Talibanu medzi miestnym obyvateľstvom však zároveň predstavuje veľké riziká. Pri reálnej hrozbe samovražedných útokov na americké objekty bude vojenská prítomnosť USA v Pakistane zrejme obmedzená na minimum. Väčšiu bezpečnosťou pre americké letecké a pozemné sily môžu na svojom území poskytnúť bývalé sovietske republiky v Strednej Ázii –Uzbekistan, Tádžikistan, Turkménsko a Kirgizsko. Niektoré z nich to dokonca môžu privítať ako spôsob vyváženia dominantného vplyvu Ruska v tejto oblasti. Vzhľadom na ich terajšiu závislosť na Moskve a širšie strategické ohľady to však nepôjde bez americko-ruského spojenectva. Z čisto praktického hľadiska napríklad bude pre Washington nevyhnutné využívať ruské spravodajské informácie, kontatky s afgánskou opozíciou a podobne. Účet Moskvy za takéto služby však bude vysoký. V týchto dňoch už začína nadobúdať prvé obrysy. Rusko od začiatku týždňa dáva najavo, že má voľnejšie ruky pacifikovať ozbrojený odpor v Čečensku. Prezident Vladimír Putin dal v pondelok Čečencom trojdňové ultimátum, aby zložili zbrane a začali vyjednávať výmenou za prísľub, že nebudú tresne stíhaní. Putinovo ultimátum síce do dnešného večera neprinieslo želané výsledky – napríklad zbrane odovzdalo iba niekoľko bojovníkov – ale môže byť predohrou k určitému prielomu. V novej situácii vo svete je vedenie čečenských separatistov okolo Aslana Maschadova tak či tak zahnané do kúta. Ruský prezident Putin v utorkovom vystúpení v nemeckom Bundestagu šikovne zopakoval pochybné tvrdenie, že tvrdý postup ruskej armády v Čečensku v posledných rokov bol "súčasťou boja civilizovaného sveta proti terorizmu a radikálnemu islamu". Nemecký kancelár Gerhard Schroeder vzápätí oznámil „diferencovaný prístup“ k otázke Čečenska a vyzval Západ, aby prestal kritizovať Rusko za porušovanie ľudských práv v tejto odštiepeneckej republike na severe Kaukazu. Schroederov názor sa okamžite stretol s kritikou jeho vlastného ministra zahraničných vecí. Podľa Joschku Fischera, ktorý už v minulosti upozorňoval na to, že v Čečensku dochádza k masakrom civilného obyvateľstva, si stále treba klásť otázku, či je legitímne porušovanie ľudských práv v takom rozsahu ako to opisujú správy humanitárnych organizácii z Čečenska. Včera na požiadavku Moskvy odpovedali aj Spojené štáty. Washington vyzval čečenských separatistov, aby prerušili všetky kontakty s Usamom bin-Ládinom. Prezident George Bush opatrne vyhlásil, že ak sú v Čečensku arabskí teroristi z okruhu bin Ládina, takisto musia byť tresne stíhaní. Prezident Bush nezabudol Putinovi pripomenúť, že aj v boji proti terorizmu treba dodžiavať ľudské a menšinové práva, ale v novej situácii vo svete tento apel vyznel do prázdna. Toľko k otázke Čečenska. V spomínanom prejave v nemeckom Bundestagu prezident Putin naznačil ďalšiu položku na ruskom účte za spoluprácu s Američanmi: zahrnutie Moskvy do "efektívneho rozhodovacieho mechanizmu" západných spojencov v európskych a svetových záležitostiach. Okrem iného to môže znamenať odloženie druhej vlny rozširovania NATO, prípadne vyradenie troch pobaltských krajín z tohto procesu. Za nového partnera pri presadzovaní "novej bezpečnostnej architektúry", ktorá má obmedziť budúci vplyv Spojených štátov ako zostávajúcej superveľmoci, si prezident Putin celkom pragmaticky zvolil EÚ a predovšetkým jej najväčšiu členskú krajinu - Nemecko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...