Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       28. september 2001 Taliban naďalej väzní humanitárnych pracovníkov Anna Rausová V posledných dňoch vystúpil opäť do popredia osud ôsmich zahraničných pracovníkov medzinárodnej humanitárnej organizácie Shelter Now International. Afganské islamské hnutie Taliban ich v auguste obvinilo zo šírenia kresťanstva a začiatkom septembra boli postavení pred súd. Podľa striktného islamského právneho systému šaríja im hrozí trest smrti. Pred šokujúcimi udalosťami v Spojených štátoch 11. septembra Západ dúfal, že Taliban ich napokon iba vyhostí. Ich osud sa stal po tomto tragickom dátume však naopak neistejší. Stret s okolitým svetom v oblasti kultúry, civilizácie i náboženskej slobody preukázal Taliban už mnohokrát po nástupe k moci, či už postojom k ženám alebo ničením starobylých vzácnych budhistických pamiatok. Napriek katastrofálnej hospodárskej situácii, nefunkčnej ekonomike a prakticky neexistujúcej infraštruktúre vždy hľadel krivým okom na zahraničné humanitárne organizácie, bez ktorých by sa však Afganci nezaobišli. Nemecká inštitúcia Shelter Now International, ktorá sa nikdy netajila, že v jej radoch pracujú aj kresťania, pôsobí v Afganistane už mnoho rokov. Okrem množstva iných aktivít zabezpečila asi 2 300 ton potravín. Bola jednou z mála západných skupín, ktorá v krajine ostala až donedávna. Po zadržaní šiestich žien a dvoch mužov za údajné hlásanie kresťanstva nastalo vyjednávanie amerických, austrálskych a nemeckých diplomatov s úradníkmi Talibanu, ktorí im raz chceli povoliť,inokedy zase nie, stretnutie s väznenými. Jednoznačným stretom autokratického režimu so slobodným svetom bolo prvé predvedenie cudzincov pred súd. Jedenásť sudcov v turbanoch im predložilo dotazník v celkom neznámom jazyku najprv bez prekladateľa. Naopak väznené ženy prišli s rešpektom k cudzej kultúre podľa náboženstva Talibanu zahalené, s otvorom iba pre oči. Presné miesto pobytu súdených nie je v súčasnosti známe. Taliban ich totiž premiestnil, údajne v rámci ochrany pred možnými americkými útokmi. Formálne zatiaľ neboli obvinení,ich príbuzní a priatelia museli z Afganistanu odísť z bezpečnostných dôvodov. Existujú obavy, že osem ľudí, ktorí opustili civilizovanú západnú spoločnosť, aby na nejaký čas pomáhali v nepohodlných podmienkach zbedačeného Afganistanu, by mohlo byť použitých ako živé ľudské štíty zoči-voči americkým vojenským útokom. Nerešpektovanie iného náboženského vyznania a slobodnej voľby svedčí o civilizačnom strete Talibanu s demokratickou spoločnosťou ako takou. Sloboda náboženského presvedčenia je jedným zo základných pilierov západných demokracií. Taliban prisľúbil cudzincom spravodlivý proces s tým, že konečné rozhodnutie bude na najvyššom duchovnom vodcovi Mulahovi Umarovi. Vzhľadom na údajnú prítomnosť najhľadanejšieho teroristu sveta – bin Ládina a tvrdošíjne odmietanie Talibanu vydať ho - sa nedá predpovedať, aký osud čaká humanitárnych pracovníkov nemeckej kresťanskej organizácie. Treba však podčiarknuť aj to, že spolu s nimi sa za ten istý v úvodzovkách „prečin“ ocitli za mrežami aj ich 16-i afganskí spolupracovníci. O nich sa už píše oveľa menej. Zachrániť ich môže snáď iba zázrak, pretože odstúpenie od islamu sa trestá v Afganistane smrťou. Zatiaľčo o ich západných kolegoch sa vedeli aspoň aké-také informácie, o týchto nepreniklo na verejnosť nič. Vzhľadom na slepú vernosť Talibanu striktnému zákonu šaríja je možné oprávnene sa domnievať, že sa stretli s podstatne tvrdším zaobchádzaním a o ich konečnom osude sa asi nikdy nedozvieme. 16 ľudských osudov Afgancov, ktorých mená svet nepozná, vypovedá tiež o tom, ako naliehavo potrebuje Afganistan skoncovať s terajším režimom. V čase, kedy sa západná demokratická spoločnosť vedome usiluje budovať mosty s islamom, je afganský Taliban nebezpečným anachronizmom nielen pre svojich obyvateľov, ale ako sa ukazuje, aj pre ostatný svet.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...