Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       5. október 2001 Čo je za novým postojom Ruska voči NATO? (rozhovor s Alexandrom Dulebom) Milan Nič O nových návrhoch ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktoré predniesol počas stredajšej návštevy Bruselu, sme sa porozprávali s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku,Alexandrom Dulebom. RFE: V západnej tlači zaznievajú názory, že Rusko za svoju podporu Američanmi vedenej svetovej koalícii proti terorizmu predloží vysoký účet. Z čoho pritom Moskva vychádza? Duleba: „V prvých dňoch po teroristických útokoch na USA v Rusku prebehla veľmi rýchla a tvrdá diskusia o tom ako na to reagovať. Rusko malo skutočne jednu veľkú dilemu: či a do akej miery vpustiť Američanov vojensky do Strednej Ázie. Od roku 2000, keď Rusi prijali nové redakcie základných strategicko-obranných dokumentov (novú vojenskú doktrínu, novú koncepciu bezpečnosti a pod.) vlastne v nich reflektovali poučenia z balkánskej krízy, resp. z vojny v Kosove, a z toho, ako pritom postupovalo NATO. Záver bol jednoznačný: urobiť všetko preto, aby sa nič podobne nemohlo zopakovať v postsovietskom priestore, predovšetkým na území Strednej Ázie a na severnom Kaukaze. Čiže keď sa USA po 11. septembri obrátili na Moskvu s takouto žiadosťou kvôli očakávanej vojenskej operácii voči Afganistanu, odrazu to nabúralo celú ruskú obrannú politiku. V spomínanej debate prevládlo to politické krídlo...“ RFE: Mohli by ste trochu viac priblížiť rozloženie síl v Moskve, teda čo je to politické a čo vojenské krídlo? Duleba:„Pod vojenským krídlom mám na mysli najmä ministerstvo obrany, generálny štáb ruských ozbrojených síl, vlastne tú vojenskú elitu, ale takisto aj povedzme ľudí z vojensko-priemyslového komplexu. Práve oni nemajú záujem na tom, aby sa vzťahy medzi Rusko a USA zlepšili. Práve po vojne v Kosove a následnom zblížení s Čínou niekoľkonásobne vzrástol ruský vojenský export v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.“ RFE: Vážnym problém však bolo to, že tento export z veľkej časti smeroval do nevyspiteľných krajín, čím sa zvyšovali riziká nekontrolovaného šírenia vojenských technológií a ich dostupnosť pre nebezpečné režimy, či teroristické skupiny. Zdá sa, že v tomto kurze Rusko pokračuje aj po útokoch USA, keď minister obrany podpísal nový kontrakt na dodávky zbraní do Iránu. Duleba: „Na tom je zaujímavé, že mohlo ísť o určitý kompromis v spomínanej vnútroruskej debate. Politické krídlo – mám pritom na mysli prezidenta Putina, Kremeľ a ministerstvo zahraničných vecí,ale takisto aj energetický komplex, hlavne Gazpom – má dlhodobý strategický záujem práve opačný. To znamená dohodnúť sa s Európskou úniou a so západnými spojencami, pretože Rusko potrebuje členstvo v Svetovej obchodnej organizácii (WTO), potrebuje prístup na európske trhy atď. A ak si zoberieme najväčšie trhy, kde Rusko predáva zbrane, tak na prvom mieste je Čína, potom India, a práve teraz v dôsledku nového kontraktu podpísaného až po 11. septembri to bude Irán. Ja by som to hodnotil skôr ako kompromis voči vojenskému krídlu v ruskej debate s tým, že generáli zasa dovolia Američanom využiť vojenskú infraštruktúru niektorých bývalých sovietskych republík v blízkosti Afganistanu.“ RFE: Prejdime teraz k zahraničnopolitickej iniciatíve prezidenta Putina. Počas stredajšej návštevy Bruselu oznámil, že Rusko je ochotné zmeniť svoj postoj k rozširovaniu NATO, ak sa aliancia zmení na politickú organizáciu a viac začlení Rusko do svojho rozhodovania. Čo pod tým mohol mať Putin na mysli? Duleba:„Je zaujímavé si položiť otázku, prečo Putin práve teraz hovorí, že NATO sa stáva viac politickou organizáciou. Odvetná kampaň USA proti svetovému terorizmu skutočne môže poznačiť Severoatlantickú alianciu ako aktéra medzinárodných vzťahov. Pokiaľ vojenský zásah urobia USA s vybranými západnými spojencami, napríklad s Veľkou Brirániou, a nebude to akcia NATO, podľa ruskej logiky v tomto nastávajúcom dlhom období americkej kampane proti medzinárodnému terorizmu NATO nebude fungovať ako vojenský aktér, ale ako politický aktér. Tým pádom z ruského pohľadu úloha NATO upadá a takúto „upadnutú“ úlohu Atlantickej aliancie by Rusi akceptovali.“ RFE: Čo to znamená pre strednú Európu a čo pre Slovensko z hľadiska ďalšej vlny rozširovania NATO? Duleba:„Kľúčový problém je možná pozvánka na členstvo jednej alebo viacerých pobaltských krajín. V prípade takéhoto pozvania by Rusko bolo pripravené podniknúť nejaké vojenské protiopatrenia – napríklad vystúpenie z režimu Zmluvy o konvečných silách v Európe alebo premiestnenie početných jednotiek na západné hranice, ako to navrhoval bývalý minister obrany Sergejev. Na tom istom summite – či už to bude pražský alebo niektorý ďalší – na ktorom NATO pozve za členov jednu alebo viac pobatských krajín, bude musieť zároveň prijať nejakú novú stratégiu vzťahov s Ruskom.“ RFE: Teda ešte raz - čo by takýto vývoj znamenalo pre Slovensko a jeho zahraničnú politiku? Duleba: „Keďže pražský summit bue už o rok a NATO dovtedy ťažko pripraví takúto komplexnú víziu nových vzťahov s Ruskom, potom hrozí, že v Prahe sa prijme menšia alterantíva rozširovania, teda minimálne o jednu krajinu. Treba si uvedomiť, že to bude predovšetkým Slovinsko. Z pohľadu slovenských záujmov je teda veľmi dôležité, aby Bratislava využila historickú šancu, ktorú momentálne má. Potom NATO začne pripravovať koncept otvorených dverí voči Rusku, a to môže trvať dlhé roky a odsúnúť akúkoľvek ďalšiu vlnu rozširovania. Inými slovami, v novej medzinárodnej situácii by bolo zlé, keby sa Slovensko ocitlo v jednom balíku s pobaltskými krajinami.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...