Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 19. júl 2008       8. október 2001 Reakcie na útok na Afganistan zvýraznili, kto kde stojí Gabriel Sedlák Včerajšie spojenecké útoky na Afganistan ešte viac zvýraznili, ktorá krajina kde stojí. Zatiaľ čo Západ a ďalšie štáty, podporujúce nekompromisný boj proti medzinárodnému terorizmu, sa jednoznačne postavili na stranu spojencov, moslimský svet zostáva naďalej rozdelený. O lojalite spojencov z radov členských krajín NATO hádam ani netreba hovoriť. Ako jeden muž sa dnes k včerajšej vojenskej akcii postavili aj štáty Európskej únie, väčšina ktorých je zároveň súčasťou aliancie. Hlavný predstaviteľ zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie Javier Solana dnes ráno vyhlásil. AUDIO: „Reakcia Spojených štátov a niektorých ďalších krajín je legitímnym krokom v snahe nájsť osoby, zodpovedné za teroristické útoky z 11. septebra. Tento postup má podporu Európskej únie a porozumenie obyvateľov Európy.“ Podporu a porozumenie vyjadrili v mene svojich občanov aj lídri ďalších krajín, napríklad japonský premiér Džuničiro Koizumi, nehovoriac o krajinách, ktoré sa uchádzajú o členstvo v euroatlantických štruktúrach – medzi nimi Slovensko. O poznanie horšie chvíle zažívajú štátnici, stojaci na čele krajín, ktorých väčšinové obyvateľstvo je – rovnako ako Afganci - moslimské. Takto dnes prehovoril prezident Pakistanu, kľúčového suseda Afganistanu, Pervez Mušaraf. AUDIO: „Som si istý, že zasiahnuté neboli mestá, ale tábory teroristov, ktoré sú okolo nich.“ Avšak ulica si v Pakistane myslí niečo iné. Hovorí český veľvyslanec v Islamabade Petr Přibík. AUDIO: „ V několika městech došlo k neklidu, protože byl bez udání důvodu do domácího vězení uvržen Fazlur Rehman, který je věrným nohsledem Usamy bin Ládina.“ Na nátlak ulice bol spomínaný fundamentalista prepustený, aby vzápätí obnovil svoje protiamerické ťaženie. Pri pouličných zrážkach v Quette zomrel na následky zranení jeden z demonštrantov, ďalší ľudia boli zranení. Podľa českého ambasadora Přibíka je situácia v Pakistane o poznanie napätejšia ako v prvých dňoch po útokoch na americké mestá, keď sa vojenská vláda v Islamabade – napriek nevôli vlastnej verejnosti - zaviazala spolupracovať s Washingtonom v boji proti medzinárodnému terorizmu. Opýtali sme preto Petra Přibíka, či vývoj vnútri Pakistanu neohrozuje Mušarafovu vládu. AUDIO: „To je teď těžko říct. Za mých mladých let se důstojníci rozdělovali na mladé důstojníky a starší důstojníky. Mladí důstojníci končili někde u kapitána, a tam si pravděpodobně prezident Mušaraf bude muset udělat pořádek, protože ti jsou samozřejmě mladší, ohnivější a tím spíše inklinují k politice Talibanu. Pokud jde o vyšší důstojníky, ti stojí stále jako jeden blok za ním.“ Popri vnútornom vývoji v Pakistane, ktorý stál pri zrode afganského Talibanu, sa dôležitým ukazuje byť bin Ládinovo vyjadrenie, že Američania nebudú žiť v pokoji, dokiaľ nezavládne mier v Palestíne. Pozornosť sveta sa tak dnes hádam ešte viac ako v minulých týždňoch sústredila na izraelsko-palestínsky konflikt. Z Jeruzalema telefonuje naša spolupracovníčka Nataša Dudinská. AUDIO: „Palestínski politickí predstavitelia sa zo všetkých síl snažia zabrániť podobným antiamerickým prejavom a oslavám, aké sa odohrali v prípade útoku na Ameriku 11. septembra. Na druhej strane však máme palestínsku opozíciu – predstaviteľov militantného hnutia Hamas, ktoré je veľmi antiamerické a ktoré podporuje bin Ládina. Hamas dnes zorganizoval veľkú demonštráciu v Gaze, ktorá bola zakázaná, avšak predsa sa uskutočnila. Boli na nej zastrelení dvaja demonštranti a to práve palestínskymi policajtmi, ktorí veľmi chceli, aby sa táto demonštrácia neuskutočnila. Izrael samozrejme stojí za Amerikou a musí sa chovať veľmi zdržanlivo.“ Najvýraznejší nesúhlas so včerajším vojenským zásahom proti cieľom v Afganistane bolo počuť z dvoch kontroverzných štátov islamského sveta - Iraku a Iránu. Pre Irak Saddáma Husajna ide jednoznačne o „akt agresie“. A reakcie z iránskej metropoly Teherán, ilustrujúce tak ako inokedy rozdiel medzi konzervatívnym duchovenstvom a proreformnými silami, nám priblíži Golnaz Esfandiariová z iránskeho servisu Slobodnej Európy. AUDIO: „Duchovní vůdce Iránu ajatolláh Chameneí odsoudil útoky a řekl, že Amerika chce dostat více moci, ale iránská vláda měla dá se říct jemnější postoj. Ministr zahraničních věcí Kamal Charází řekl, že ty útoky jsou nepřijatelné, vyjádřil znepokojení, že ty útoky nebudou eliminovat extrémismus, ale povedou k rozšíření extrémistického myšlení a hnutí ve světě.“ Teherán okrem toho zdôraznil, že nedovolí zneužitie svojho vzdušného priestoru na akýkoľvek útok proti svojmu východnému susedovi Afganistanu. Pokiaľ ide o vzdušný priestor Iraku, pripomeňme, že na jeho severe a juhu zriadili spojenci po irackej agresii proti Kuvajtu bezletové pásma na ochranu tamojších etnických menšín. Zatiaľ čo v týchto končinách už Západ dávno vie, od koho čo môže očakávať, severní susedia Afganistanu – tri postsovietske republiky – boli pre zvyšok sveta donedávna veľkou neznámou. Svoju „hviezdnu hodinu“, keďže prípadné otvorenie sa ako strategický partner by Washintonu veľmi pomohlo, využíva teraz každá z nich po svojom. Najopatrnejšie je Turkménsko, naopak najviac ochoty prejavil Uzbekistan, otvoriac svoj vzdušný priestor atď. Kdesi medzi týmito dvoma štátmi je Tadžikistan, ktorého spoločnú hranicu s Afganistanom strážia ruskí vojaci. A keďže Tadžikistan tvorí spolu s Ruskom a niektorými ďalšími postsovietskymi štátmi akési spoločné obranné spoločenstvo, bez konzultácií s Moskvou toho zrejme Dušanbe veľa samo neurobí. A napokon názor samotnej Moskvy. Hovorí ruský prezident Vladimír Putin, podľa ktorého sa teroristi dnes už nemôžu spoliehať raz na jedno, inokedy na druhé mocenské centrum. AUDIO: „Teroristi sa nechali oklamať svojou vlastnou aroganciou a sebavedomím. Nečakali spojenie medzinárodnej komunity proti hrozbe.“ Dnes sa toto spojenie javí ako pevné. A predovšetkým po týždňoch intenzívnej diplomacie protiteroristickej koalície prichádzali v pondelok z každej metropoly v podstate očakávané reakcie. Čo je však ťažko predpokladať, je prípadná reakcia teroristov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...