[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 19. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



12. október 2001

Kofi Annan a OSN sa delia o stú Nobelovu cenu mieru

Anna Rausová

Nórsky Nobelov výbor oznámil dnes s napätím očakávaných laureátov prestížneho ocenenia – Nobelovej ceny mieru .

O jubilejnú stú Nobelovu cenu sa tento rok podelia Organizácia spojených národov a jej generálny tajomník Kofi Annan. V jeho prípade odôvodnil rozhodnutie predseda nórskeho Nobelovho výboru Gunnar Berge takto:

AUDIO : “Kofi Annan zasvätil takmer celý svoj život OSN. Ako generálny tajomník sa vynikajúco snaží vniesť nový život do tejto organizácie”.

Ocenenie práce vyše polstoročnej organizácie odráža snahu posilniť jej význam ako hlavného svetového fóra pre riešenie medzinárodných konfliktov a problémov. Ako zdôraznil Gunnar Berge , osobitne po páde komunizmu:

AUDIO : “Koniec Studenej vojny nakoniec umožnil, že OSN môže oveľa lepšie vykonávať svoju úlohu, ktorú pôvodne aj malo plniť. V súčasnosti je organizácia v popredí úsilia o dosiahnutie mieru a bezpečnosti vo svete, ako I medzinárodných snáh riešiť problémy ekonomické, spoločenské a ochrany životného prostredia na celom svete”.

Jeden z problémov plnej funkčnosti OSN spočíva v tom, že politická, kultúrna a hospodárska rôznorodosť a strategické záujmy 189-ich členských štátov sa odrážajú v pomalosti prijímania rozhodnutí v naliehavých situáciách. Osobitnú kapitolu predstavuje rozhodovací mechanizmus, v ktorom právo veta využívajú takmer unisono Rusko a Čína, pričom im niekedy nadržiava prekvapujúco aj Francúzsko. Kľúčové rezolúcie ohľadom sporov, akými sú kríza na Blízkom východe či sankcie proti Iraku, sa tak dostávajú do slepej uličky. Otázka funkčnosti OSN vystúpila do popredia začiatkom roka, kedy boli vylúčené Spojené štáty z komisie pre ľudské práva. Nedávna konferencia o rasizme v Juhoafrickej republike napokon iba plne odhalila priepastné názorové rozdiely medzi členskými krajinami OSN.

Organizácia je často kritizovaná kvôli rozsiahlemu byrokratickému aparátu, v súčasnosti vraj zamestnáva asi 50 000 ľudí po celom svete. Nie je preto prekvapením, že zápasí s nedostatkom financií, k čomu prispievajú chronickí neplatiči. Iným prípadom je Washington, ktorý tiež dlhuje značné čiastky, ale preto, že zatiaľ márne volá po zásadnejšej reforme OSN.

Držiteľ tohtoročnej Nobelovej ceny mieru Kofi Annan pochádza z afrického kontinentu, je absolventom viacerých prestížnych vzdelávacích inštitúcií v Spojených štátoch. Prešiel mnohými profesiami, až napokon zakotvil v OSN. Ako Afričan upriamil pozornosť vyspelého sveta k chudobe Afriky a celého rozvojového sveta. Tento majster konsenzuálnej diplomacie, ako ho niektorí nazývajú, sa dokázal stať akýmsi kultivovaným mostom medzi vyspelým Západom a chudobnými krajinami sveta. Nevyhol sa samozrejme ani kritike – napríklad kvôli snahe vyjednávať s irackým diktátorom Sadámom Husajnom , či pasivite pri únose príslušníkov mierových síl OSN v Sierre Leone minulý rok. Druhé volebné obdobie sa mu podarilo získať pomerne hladko.

Úlohu svetovej organizácie však určite Kofi Anna posilnil v oblasti boja proti AIDS. Pri oznámení cien to podčiarkol aj Gunnar Berge :

AUDIO :
“Popri zdôrazňovaní tradičnej zodpovednosti OSN za mier a bezpečnosť zdôrazňuje Kofi Annan aj jej záväzok s ohľadom na ľudské práva. Podujal sa na také veľké problémy, akými sú AIDS a medzinárodný terorizmus a zasadil sa o účinnejšie využívanie skromných zdrojov OSN”.

Nedávne udalosti v Spojených štátoch iba podčiarkli zložitosť sveta, v ktorom žijeme aj po skončení Studenej vojny. Akú úlohu zohrá v nastávajúcom období OSN v boji proti terorizmu, je veľkou neznámou. Jej štruktúra a mechanizmy zodpovedajú minulosti. Kofi Annan, najnovší laureát Nobelovej ceny mieru, by mohol azda stelesňovať nádej, že do konca svojho volebného obdobia sa pokúsi urobiť vo svojom “spolulaureátovi” zmeny smerom k väčšej funkčnosti. To by bol azda dôvod na ďalšiu Nobelovu cenu.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print