Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       26. október 2001 Bin Ládin je typom agresivneho odporu voči západnej modernizácii (rozhovor s prof. Fukuyamom) Milan Nič Minulý týždeň sa na Pražskom hrade uskutočnil posledný ročník medzinárodnej konferencie Fórum 2000. Medzi osobnosťami, ktoré prijali pozvanie českého prezidenta Václava Havla, bol americký politológ Francis Fukuyama. Začiatkom 90. rokov sa preslávil knihou o konci dejín a celosvetovom triumfe liberálnej demokracie, ktorá už po páde komunizmu nemá ideologického súpera. Nad Fukuyamovou tézou položili otáznik nedávne dramatické udalosti vo svete. V kuloároch pražskej konferencie ho spolu so šéfredaktorom denníka SME Martinom M. Šimečkom požiadal o rozhovor Milan Nič. RFE: Profesor Fukuyama, pred desiatimi rokmi ste vydali politologický bestseller o konci dejín. Prinajmenšom po nedávnych teroristických útokoch na New York a Washington sa zdá, že ste sa mýlili... Fukuyama: Nemyslím si, že som sa mýlil, ak ste správne pochopili moje argumenty.Viete, história nie je tvorená len udalosťami. V posledných storočiach zaznamenala rozhodujúci vývoj smerom k modernizácii. A modernizácia je kľúčovým procesom, je to rozširovanie priestoru liberálnej demokracie a trhovej ekonomiky, čo sa v 90. rokoch začalo nazývať procesom globalizácie. Myslím, že aj po 11. septembri je tento trend stále prevládajúcou silou vo svetovej politike. Podľa Huntingtona máme vo svete šesť alebo sedem hlavných kultúrnych oblastí - on hovorí civilizácií - ktoré sú uzavreté, žijú vedľa seba, niektoré medzi sebou súperia, ale rozhodne navzájom nesplynú. Ja tvrdím, že to nie je pravda, že vo svete je iba jedna sústava dominujúcich inštitúcií a dynamických síl, ktorým sa darí nielen v západnej kultúrnej oblasti. Mám na mysli krajiny ako je Taiwan, Južná Kórea, do určitej miery aj India. To, čo sa stalo 11. septembra, je agresívna reakcia, vyprovokovaný odpor časti ľudí typu Usamu bin Ládina proti tejto forme západnej modernizácie, ku ktorej zatiaľ vo svete nejestvuje žiadna alternatíva. RFE: Hovoríte o prevládajúcom trende smerom k demokracii, ale veľa štátov vo východnej Európe, Ázii a Latinskej Amerike má iba demokratickú fasádu, nie obsah. Šéfredaktor vplyvného amerického časopisu o zahraničnej politike Foreign Affairs pred niekoľkými rokmi konštatoval, že od Somálska pod Slovensko vtedy ešte pod vládou pána Mečiara sa presadzujú tzv. neliberálne demokracie s autoritatívnymi prvkami a nedemokratickým obsahom. Fukuyama: To bola téza Fareeda Zakariu. Problém bol v tom, že sa to snažil pomenovať ako svetový trend, teda že v rôznych častiach sveta dochádza k odklonu od demokracie. Ale ja si myslím, že išlo skôr o rôzne zlyhania pri prechode od autoritárskych režimov k skutočnej demokracii. To platí o Srbsku, Ukrajine, Bielorusku a ďalších krajinách, kde nedošlo k podobnému vývoju ako napríklad v Českej republike alebo Poľsku. Vznikli tam iba niektoré demokratické inštitúcie, alebo len ich časti. Majú tam voľby, napísali si ústavy, ale nechránia práva jednotlivcov a doteraz majú autoritárskych vládcov, ktorí manipulujú politiku. Samozrejme, začiatkom 90. rokov si mnohí ľudia vrátane mňa mysleli, že oveľa viac krajín východnej Európy úspešne prejde touto transformáciou. Lenže tento prechod sa ukázal byť oveľa náročnejší a mnohé krajiny zostali na polceste - teda v štadiu tých spomínaných neliberálnych demokracií. RFE: Keď sa ešte vrátime k vášmu sporu s prof. Huntingtonom, nemôže sa napokon stať to, že vám budúcnosť dá obom za pravdu? Teda, že v 21. storočí sa demokracia presadí takmer do všetkých kútov sveta, ale že to zároveň bude storočie plné konfliktov, vyplývajúcich z rozdielov medzi kultúrami a civilizáciami? Fukuyama: No, možné to je. Súhlasím s Huntingtonom v tom, akú veľkú váhu prikladá kultúre. Uznávam, že nie každá spoločnosť sa môže stať demokratickou, pretože jej chýbajú určité kultúrne predpoklady.V prípade islamu som upozorňoval na jednu vec - a síce že v tejto kultúrnej oblasti sa zdá byť niečo veľmi odolné voči modernizácii. RFE: Čo máte konkrétne na mysli? Fukuyama: Jednou z týchto vecí – aspoň pokiaľ ide o súčasné formy islamu - je úzke spojenie politiky a náboženstva na Blízkom východe. Tamojší fundamentalisti pociťujú skutočný odpor voči sekulárnemu štátu, oddelenému od náboženstva, čo napríklad neplatí pre islamské štáty v Ázii. To je jeden z dôvodov, prečo je na Blízkom východe tak málo úspešných demokracií. Vlastne jednou je Turecko. A jedným z vysvetlení je fakt, že Turci mali Kemala Ataturka, ktorý začiatkom 20. storočia na troskách Osmanskej ríše vybudoval nový turecký štát s vojenským a sekulárnym štátnym zriadením. Bez tejto silnej modernizačnej tradície by sa dnešné Turecko asi veľmi nelíšilo od ostatných islamských štátov v tejto oblasti. RFE: Usama bin Ládin vníma túto vojnu ako konflikt civilizácii, ako ťaženie Západu proti islamu, zatiaľ čo západní štátnici to rozhodne popierajú. Ako sa stavať k nepriateľovi, ktorý nám chce vnútiť svoj pohľad? Fukuyama: Momentálne sme svedkami vojny aj v oblasti propagandy. Usama bin Ládin vykladá akciu proti terorizmu ako útok na všetkých moslimov. Nakoniec však bude rozhodujúce niečo iné. Ak padne režim Talibanu a v Afganistane sa dostane k moci nová vláda, v prvom rade zistíme, že mnoho Afgancov Taliban nechcelo, a že si neželajú takú vyhranenú formu islamského fundamentalizmu. Možno, že v Kábule sa časom sformuje umiernený islamský režim, ktorý bude pokračovať v niektorých myšlienkach Talibanu, ale už nebude na svojom území hostiť a ukrývať teroristov. Myslím si, že to by bol jasný dôkaz toho, že Západ nepotrebuje viesť vojnu proti islamu. RFE: Chápe to arabský svet? A nemali by sme vlastne viac rozlišovať medzi arabskými a inými islamskými krajinami? Hnacou silou talibanského režimu boli arabskí mudžahedíni. Aj Usama bin Ládin vo všetkých svojich výzvach apeluje predovšetkým na Arabov a ich postavenie na Blízkom východe. Fukuyama: Podpora bin Ládina v arabských krajinách je oveľa väčšia, než si väčšina z nás myslí. Platí to najmä o stredných, vzdelaných vrstvách, teda u ľudí, u ktorých by ste to nepredpokladali. Vôbec nejde o skupiny fanatikov, predstavujú oveľa širší prúd v týchto spoločnostiach. Nie som odborníkom na Blízky východ, ale na Univerzite Johna Hopkinsa mám kolegu z Libanonu, Fouada Adžaniho. Ten je rozhodne presvedčený, že problémom je práve arabská časť islamského sveta. Asi nebola náhoda, že všetci teroristi z 11. septembra boli Arabi, a nie Afgánci alebo Iránci. RFE: Prečo je to tak? Fukuyama: Špecifickým problémom arabskej politiky je to, že v týchto krajinách nedochádza k výmene politických vodcov. Je tam úplná politická stagnácia, nedochádza k žiadnemu ekonomickému rastu, prevláda napätie a podobne. To je smrtonosná kombinácia. Panuje tu aj značná frustrácia a historické povedomie o dobe, keď bola arabská civilizácia oveľa väčšia. RFE: Dokážete si vôbec predstaviť nejaký viditeľný koniec začínajúceho konfliktu s islamským terorizmom? Nemôže podľa vás trvať celé desaťročia ako studená vojna? Fukuyama: Pre úspešnú kampaň proti terorizmu sú určité precedensy. Pred 10. rokmi napríklad vyzeral Svetlý chodník v Peru ako nezničiteľná sila. Dokonca boli ľudia, ktorí hovorili, že režim neprežije začatú kampaň proti terorizmu. Potom chytili lídra Svetlého chodníka Abimaila Gusmana, a celá organizácia sa rozpadla. Nehovorím, že to sa stane aj s bin Ládinovou Al-Kajdou. Ale myslím si, že je obmedzený počet fanatikov, ktorí sú ochotní pilotovať lietadlá a naraziť s nimi do vysokých budov. A asi je možné zabiť alebo zneškodniť taký počet z nich, aby sa narušila operatívna schopnosť celej ich organizácie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...