Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       30. október 2001 Saudská Arábia sa zdráha naplno podporiť americkú protiteroristickú kampaň Anna Šišková Saudská Arábia, krajina z ktorej pochádza najhľadanejší terorista sveta Usama bin Ladin, je jedným najzdráhavejších členov svetovej protiteroristickej koalície. Podľa informácii amerických spravodajských služieb 15 z 19 únoscov lietadiel využitých na teroristické útoky bolo takisto zo Saudskej Arábie, napriek tomu tamojšia vláda odmieta Spojeným štátom pomáhať pri vyšetrovaní tragédie. Zatiaľ čo Spojené štáty sa snažia stupňovať kampaň voči teroristom, ktorí majú na svedomí zničenie Svetového obchodného centra v New Yorku, Saudská Arábia, jeden z kľúčových spojencov Washingtonu na Blízkom východe sa zdráha Američanom pomáhať. Rola Saudskej Arábie v boji proti terorizmu je pritom priam osobná. Usama bin Ladin pochádza z jednej z najprominentnejších saudskoarabských podnikateľských rodín a odsun amerických jednotiek zo Saudskej Arábie patrí medzi hlavné ciele jeho teroristickej kampane. Z tejto na ropu bohatej krajiny pochádza aj 15 z 19 únoscov lietadiel, ktoré v septembri zničili newyorské dvojičky a časť Pentagonu. Podľa amerických spravodajských služieb peniaze zo Saudskej Arábie slúžia na financovanie bin Ladinovej teroristickej skupiny Al-Kaida a ďalších skupín v Afganistane, Libanone, Jemene a v strednej Ázii. Dosť dôvodov preto, aby Rijád naplno Ameriku v boji proti terorizmu podporil. Saudskoarabská kráľovská rodina však pri podpore Washingtonu myslí i na vlastnú budúcnosť. Rijád síce odsúdil útoky na Spojené štáty a prisľúbil im pomoc, ale doteraz nezmrazil účty, ktoré podľa Washingtonu financujú teroristov a odmieta pripustiť, že väčšina únoscov mala saudskoarabský pôvod. Saudská Arábia takisto odmietla Američanom povoliť využitie vojenských základní v tejto krajine na útoky voči Afganistanu. Hoci americkí politici oficiálne oceňujú pomoc Rijádu v boji proti terorizmu, súkromne niekoľkokrát kritizovali tamojšiu kráľovskú rodinu. Saudskoarabský minister informácii princ Naíf v pondelok opäť oznámil, že jeho krajina zatiaľ nezadržala žiadnu z osôb spájanú so septembrovými útokmi, čo odôvodnil nedostatkom dôkazov z americkej strany. Minimálna spolupráca zo strany Rijádu má svoje dôvody. Podľa pozorovateľov k tomuto stavu prispievajú tlaky zo zahraničia, ale predovšetkým zvnútra. Jedným z dôvodov očividného zdráhania sa Rijádu je podľa experta na arabské krajiny z londýnskeho inštitútu pre strategické štúdie Paula Lalora politika Washingtonu voči Izraelčanom, ktorá podľa neho už dlho uráža vládnucu dynastiu Al Saud aj saudskoarabských obyvateľov. AUDIO: "Saudská arábia sa zdráha naplno podporiť Spojené štáty aj kvôli situácii v Izraeli. Izraelské jednotky obsadili značnú časť západného brehu Jordánu. O život prišlo približne 50 Palestínčanov. Spojené štáty vyzvali Izrael, aby sa z týchto území stiahol. Izraelčania sa zdráhali a napokon stiahli jednotky iba z niektorých oblastí. Pre Saudskú Arábiu je to jasný príklad, že americká administratíva používa dvojitý meter." Rijád má problémy aj s pokračujúcimi sankciami voči Iraku, ktoré podľa neho škodia skôr obyvateľstvu, než režimu Saddáma Hussajna. Saudskoarabská kráľovská rodina navyše nechce svojimi činmi potvrdzovať obvinenia niektorých obyvateľov, že sa pri moci udržala len vďaka podpore Spojených štátov. Paul Lalor k tomu v rozhovore pre Slobodnú Európu uviedol: AUDIO: "Režim je voči týmto tvrdeniam veľmi zraniteľný, z toho istého ho pochopiteľne obviňujú aj zástupcovia opozície a ľudia ako Usama bin Ladin. Legitimitu Al Saudov z hľadiska islamu podkopáva prítomnosť tisícov amerických vojakov a lietadiel, ktoré do Saudskej Arábie prišli po vojne v Perzskom zálive a zostali tam. Bin Ladinov cieľ dostať americké jednotky z miesta, kde sa zrodil islam má v arabských štátoch a v častiach muslimského sveta veľký ohlas." Podľa Eda Blancha, odborníka na Saudskú Arábiu z prestížneho časopisu Jane's Defense Weekly, ak by Al Saudovia pripustili, že väčšina únoscov bola občanmi Saudskej Arábie, naplno by tak obnažila i skutočnosť, že v krajine existuje veľká skupina ľudí, ktorá kráľovskú rodinu a jej politiku odmieta. AUDIO: Tlaky na saudskú vládu sú podľa mňa skôr vnútorné. Teroristické útoky z 11. septembra a fakt, že väčšina útočníkov pochádzala z tejto krajiny je pre ňu maximálne trápne. Nielen preto, čo sa stalo a koľko ľudských životov si útoky vyžiadali, ale aj preto, že sa tak viac než kedykoľvek predtým ukázalo, aká veľká je opozícia voči kráľovskej rodine." Semienka terorizmu podľa Blancha v Saudskej Arábii zasialo aj oficiálne sankcionovanie politického Islamu, ktorí propagujú moslimskí fundamentalisti. AUDIO: "Politický islam má v Saudskej arábii podporu. Al Saudovia odmietli malej liberálnej lobby v krajine podiel na moci a namiesto toho sa snažili propagovať Islam. Založili islamské univerzity, ktorých absolventi síce výborne ovládajú Korán, ale chýbajú im zručnosti potrebné v modernom svete. Do krajiny prišli disidenti zo Sýrie a Egypta, ktorí vyznávajú politický islam a ktorí učia na saudských základných a stredných školách. Filozofia týchto ľudí značne ovplyvnila mládež." Pozíciu kráľovskej rodiny neupevňuje ani zhoršujúca sa ekonomická situácia. Hoci Saudská Arábia je bohatá na ropu, zasiahli ju klesajúce ceny tejto nerastnej suroviny a obrovský dlh z obdobia vojny v Perzskom zálive. To spôsobilo, že hrubý domáci produkt na osobu klesol zo 16 000 amerických dolárov v roku 1985 na 7 000 dolárov v roku 2000. Upadajúca ekonomika je pre takmer pre polovicu populácie - teda pre tú časť, ktorá má 18 rokov a menej - poslom menších možností a finančného neúspechu. Podľa analytikov to môže len prispieť k silnejúcemu nesúhlasu s vládou Al Saudov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...