Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       2. november 2001 Vážna vnútropolitická kríza v Gruzínsku ohrozuje trasy kaspických ropovodov a celý región Milan Nič Gruzínsko sa ocitlo v hlbokej kríze po tom, čo prezident Ševardnadze uprostred mediálno-politického škandálu odvolal celú vládu. Demonštranti teraz žiadajú aj jeho odstúpenie. Chaos v Gruzínsku, kde sa nedávno obnovili boje s abcházskymi separatistami, by mal veľmi vážne dopady na celú oblasť Kaukazu a medzinárodný projekt výstavby ropovodu z Kaspického mora. Po celý týždeň sa v centre Tbilisi konali mnohotisícové demonštrácie. Gruzíncov nedostal do ulíc iba posledný škandál okolo policajnej razie v nezávislej televízii Rustavi-2, kritizujúcej vládu. Týmto prípadom iba vyvrcholilo dlho pociťované napätie a pobúrenie z obrovskej korupcie, politickej stagnácie a zúfalej hospodárskej situácie v krajine. Na začiatku mohutnej vlny protestov prezident Eduard Ševardnadze prijal demisiu ministra bezpečnosti Katuladzeho, ktorý na seba zobral zodpovednosť za tajomnú policajnú raziu a finančnú kontrolu v najväčšej súkromnej televízii. Davy ľudí na uliciach však žiadali aj demisiu ďalších nepopulárnych členov vlády, predovšetkým ministra vnútra Targamadzeho a generálneho prokurátora Maparišviliho. Včera napokon prezident Ševardnadze, ktorého si mnohí pamätajú ako sovietskeho ministra zahraničných vecí, odvolal celú gruzínsku vládu. Ševardnadze ďalej povedal, že nebolo ľahké odvolať starých kolegov a priateľov, ale musel to urobiť v záujme krajiny. Viacerí pozorovatelia to však považujú za poslednú kvapku v dlhotrvajúcom zápase vo vnútri vládnej strany. Zatiaľ to vyzerá na prehru starej gardy bývalých komunistických aparátnikov na čele s ministrov vnútra Targamadzem, proti ktorým sa postavili mladší reformátori okolo ministra spravodlivosti Sakašviliho. Ten pred niekoľkými mesiacmi odišiel z vlády. Situáciu ešte skomplikovalo rozhodnutie predsedu parlamentu a hlavného prezidentovho oponenta Zuraba Žvaniu. Jeho priaznivci to označujú za odvážne rozhodnutie v záujme vyriešenia krízy, jeho kritici v tom však vidia vykalkulovaný krok ako zvýšiť tlak na odchod prezidenta Ševardnadzeho. Demonštranti v Tbilisi dnes skutočne pokračovali v blokáde hlavného bulváru a požadovali prezidentovu demisiu. Ševardnadze bude musieť urobiť niektoré ústupky. Zrejme obnoví funkciu predsedu vlády, ktorý by sa zodpovedal parlamentu. Zároveň sa môže spojiť s novými politickými silami a povolať ich do vlády. Svant Cornell, ktorý je odborníkom na oblasť Kaukazu na americkej Univerzite Johna Hopkinsa, však varuje, že ak keby sa politický veterán Ševardnadze udržal v prezidentskom kresle, len veľmi ťažko obnoví stabilitu krajiny. AUDIO: „V tomto momente nemáte predsedu parlamentu, nemáte ani ministra pre štátnu bezpečnosť. A Gruzínsko je krajina, ktorá bola často vystavená vonkajším tlakom a vplyvom. Keď niektorí z nej susedov na tom budú mať záujem, teraz majú jedinečnú príležitosť. To by mohlo viesť k špirále násilia v Abcházku a k zhoršeniu situácie aj v ďalších častiach krajiny, ktoré doteraz vláda nemala pod kontrolou.“ Okrem severozápadného Abcházska, ktoré po vojne v roku 1993 vyhlásilo faktickú nezávislosť na Gruzínsku a teší sa tichej podpore Ruska, môže takýto vývoj ohroziť aj veľký projekt v hodnote 100 miliárd dolárov na vybudovanie ropovodu z nových nálezísk v Kaspickom mori do Turecka. AUDIO: „Gruzínsko je kľúčom k bezpečnosti celého regiónu a jeho energetických sietí. Nedávne dohody s Azerbajdžanom o novom plynovode mal v novembri ratifikovať gruzínsky parlament. Teraz nevieme, či v novembri vôbec budeme mať gruzínsky parlament. Takže veľká časť novej energetickej architektúry v celom regióne je teraz spochybnená.“ Na záver dodajme, že najdôležitejšou vonkajšou silou v regióne je Rusko, ktoré má vlastné predstavy o trase nových ropovodov a plynovodov z kaspickej oblasti. Pred niekoľkými týždňami sa vzťahy Moskvy a Tbilisi prudko zhoršili po tom, ako gruzínsky parlament nepredĺžil ruskej armáde prenájom svojich vojenských základní. Ruské jednotky sú súčasťou tzv. mierového kontingentu postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov, ktorý so súhlasom OBSE pôsobí na neoficiálnej gruzínsko-abcházskej hranici.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...