Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 8. september 2008       2. november 2001 Pád pakistanskej vlády nehrozí Daniel Raus Povstanie proti Talibanu, to je vec, ktorá mimoriadne zaujíma všetky krajiny, zapojené do boja proti terorizmu. Zatiaľ sa zdá, že islamskí fundamentalisti v Afganistane dokážu lokálny odpor potlačiť, ale iba za cenu krutosti. Každý náznak vnútorného odporu trestajú okamžitou popravou. V takejto situácii je pád Talibanu iba otázkou času – dúfajme, že nie príliš dlhého. Severná aliancia poskytla spojencom dôležité informácie o komplikovanom systéme podzemných bunkrov, tajných chodieb a jaskýň, využívaných vojakmi Talibanu. To by mohlo viesť k ďalšiemu oslabeniu tohto hnutia. S ubúdajúcimi silami používa Taliban aspoň rétoriku čoraz väčšieho kalibra. Vyhlasuje, že moslimovia, ktorí sa nepripoja k ich džihádu, sa iba nazývajú moslimami, a treba si na nich dať pozor. Každého, kto sa pripojí ku spojencom, budú brať ako „Američana“ – a Američanov, ako je známe, treba zabíjať. V premytých mozgoch príslušníkov Talibanu sa má stať slovo „Američan“ propagandistickým eufemizmom, teda termínom s preneseným významom. Realita je totiž taká, že na strane spojencov sú aj islamské štáty. Nehovoriac o tom, že Turecko najnovšie posiela svojich vojakov na pomoc Severnej aliancii. Arciterorista Usama bin Ládin apeloval včera zverejneným listom na pakistanských moslimov, aby vraj bránili islam proti „kresťanským križiakom“. V krajine bol tiež potvrdený prvý prípad antraxu - v liste, doručenému do jedného z denníkov. Ani v Pakistane sa ale bin Ládinovi príliš nedarí. Tamojšie fundamentalistické strany nedokážu vyvolať masové protesty, ktoré by ohrozili vládu prezidenta Mušarafa. Regionálny predstaviteľ jednej z týchto strán (Tanzím-I-Islami) Muhamad Fateh pre našu stanicu pripustil, že úsilie zatiaľ neprináša výsledky: AUDIO: „Súčasná situácia, pokiaľ viem, nesmeruje k väčšiemu odporu. Ak mám byť úprimný, musím to pripustiť. Ale ak Mušarafova vláda pristúpi k tvrdším krokom, poslúži to ako katalizátor na tvrdšiu odozvu verejnosti“. Na demonštráciach sa síce zúčastnili tisícky ľudí, v Karáčí ich bolo dokonca 20 000, všetky protesty sa ale odohrávajú iba v západnej časti krajiny. Väčšina Pakistanu podporuje politiku prezidenta Mušarafa. Mimochodom, fundamentalistické strany zvyknú mať vo voľbách iba asi 3-percentnú podporu. Faktom ale je, že sa oddane hlásia k typu teokratického režimu, aký zaviedol v Afganistane Taliban. Hovorí ešte raz Muhamad Fateh: AUDIO: „Súčasný Afganistan pokladáme, v náboženskom zmysle, za vyšší, ako je Saudská Arábia - čo sa týka Božieho alebo Allahovho nariadenia systému vlády. Je to jediná krajina, ktorá vyhlásila, že najvyššiu moc má Allah, a že všetko sa rozhoduje podľa proroka Mohameda. V takom prípade je povinnosťou všetkých moslimov pomôcť Talibanu ideologicky, materiálne a, ak je to možné, aj fyzicky“. Citlivou otázkou môžu byť prípadné pokusy o odtrhnutie severozápadnej provincie Baludžistan, kde žijú etnickí Paštúni. Tí majú určitú autonómiu, napríklad majú právo prechovávať zbrane. Niektorí odišli dokonca bojovať do Afganistanu a ďalší sa na to údajne pripravujú. Abduláh Jan, ktorý vedie pešavarskú pobočku po anglicky písaného denníka „The News“ ale zdôrazňuje, že nebezpečenstvo separatizmu nehrozí, pretože tamojší politici sa angažujú na pakistanskej scéne: AUDIO: „Mnohé kmene žijú v Pakistane aj v Afganistane. Nebolo by ale presné povedať, že sa považujú za Afgancov viac ako Pakistancov. Skôr sa cítia byť súčasťou určitého kmeňa, a príslušnosť k nemu je nepochybne silná“. Celkovo možno povedať, že Pakistan je v súčasnej vojne, spolu s Tureckom, najdôležitejším spojencom Washingtonu v islamskom svete. Pribudnúť môžu ešte stredoázijské postsovietske republiky. A ideálne by bolo, keby pribudli aj paštúnske kmene v Afganistane, ktoré doteraz podporovali Taliban. Na to sa ale zrejme musí – ako sa hovorí – čaša naplniť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...