Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       2. november 2001 Antrax je viac psychologickou, než faktickou hrozbou Peter Gabaľ Hrozba zvaná antrax si vyžiadala preukázateľne zatiaľ štyri ľudské životy. Napriek tomu sa po celom svete skúmajú podozrivé zásielky a množstvo ľudí žije v strachu. Je oprávnený? A nie je práve tento strach väčšou hrozbou, než samotný antrax? Začiatkom minulého mesiaca, keď lekári vyšetrovali prvé podozrenia na výskyt antraxu, sa asi tisíc študentov vo filipínskej Manile ocitlo v nemocniciach s chrípkovými príznakmi. A čo bolo skutočnou príčinou ich subjektívnych ťažkostí, ktoré viedli až k návšteve lekára? Predstavte si, že to boli textové správy poslané na ich mobilné telefóny, ktoré im oznamovali, že sa stali obeťou bioterorizmu. Stali sa ale obeťou zdanlivo nevinnej zábavky, strašenia SMS-kami. O niekoľko dní neskôr asi 35 cestujúcich metra v americkom štáte Maryland pociťovalo bolesti hlavy, podráždenie priedušiek a nevoľnosť po tom, čo neznámy muž sprayom rozstriekal do vzduchu neznámu látku. Či už to mal byť nepodarený vtip alebo zlomyseľnosť, zo záhadnej látky sa vykľul prostriedok na čistenie okien. Spomínaní filipínski študenti na opačnej strane Zeme pritom neprišli do styku dokonca ani s nízkou koncentráciou saponátu – napriek tomu pociťovali zimnicu, kašeľ, či malé zvýšenie teplôt. Oba prípady sú príkladmi toho, čomu sa hovorí masové psychogenické či sociogenické ochorenie, čiže istý druh psychologickej reakcie, v dôsledku ktorej môže človek naozaj ochorieť. Londýnsky psychiater, profesor Simon Wessely tvrdí, že psychické ohrozenie dané strachom z chemických a biologických zbraní môže byť väčšie než faktické škody. Podľa neho i krátkodobá hrozba z útoku chemickými a biologickými zbraňami a šírenie apokalyptických scenárov médiami môžu spôsobiť dlhodobé dôsledky. Výskyt pocitov nevoľnosti, strachu, úzkosti, môže pretrvávať celé roky, prípadne jatriť predošlé psychické ochorenia a neskôr viesť k riziku masových sociogenických chorôb, píše profesor Wessely. Americká psychologická asociácia radí ľuďom, aby sa so strachom z antraxovej hrozby vysporiadali tak, že sa budú snažiť čo najviac žiť normálnym životom, hovoriť o svojich pocitoch, dívať sa na televízne komédie, počúvať dobrú hudbu či piecť zákusky. A ak to všetko nepomáha, aby vyhľadali odbornú pomoc. Odborníci zdôrazňujú, že hrozba zásahu antraxom je veľmi nízka a že jeho najrozšírenejšia kožná forma je navyše i dobre liečiteľná. Fakticky oveľa viac by sa ľudia mali báť chrípky, ktorá sa len každú zimu v Spojených Štátoch spolupodieľa na smrti dvadsiatich tisíc ľudí, nehovoriac už dopravných nehodách, v dôsledku ktorých každoročne umiera 40 tisíc Američanov. Psychológ, riaditeľ výskumného sociologického centra v Oxforde doktor Peter Marsh sa už celé roky zaoberá dopadom hrôzostrašných správ na psychiku ľudí. Podľa neho miera obáv z antraxu možno poškodzuje Západ viac, než teroristi vôbec mohli dúfať. Peter Marsh dodáva: AUDIO: „Tiež sú ľudia, ktorí doplácajú na to, čo by sme mohli nazvať vyčerpanosťou z poplašných správ, teda že jednoducho vypnú, prestanú počúvať všetky tieto hrôzostrašné správy. Problém je, že keď je tu reálne riziko, ktoré má byť oznámené, títo ľudia nie sú na príjme a nedopočujú sa o ňom.“ Doktor Marsh ďalej pridáva ešte jeden príklad negatívneho dopadu strachu – a je jedno, či ide o antrax, BSE alebo o niečo iné: AUDIO: „Už sme v tejto krajine videli strach z očkovania detí proti osýpkam a mumpsu – teda príušniciam. Boli to úplne nepodložené historky, ale viedli k tomu, že rodičia vyňali svoje deti z očkovacích programov, čoho výsledkom je, že osýpky sa teraz začnú šíriť ako epidémia a povedie to až k tomu, že zabijú stovky detí.“ Najlepšia rada pre ľudí, pociťujúcich strach z antraxu, je aj podľa doktora Marsha rovnaká: byť informovaný, ale nevystavovať sa šíreniu paniky, obmedziť na rozumnú mieru čas, venovaný sledovaniu správ.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...