Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       5. november 2001 Londýnske stretnutie o protiteroristickej koalícii pobúrilo menšie členské štáty EÚ Anna Šišková V londýnskom sídle britského premiéra Tonyho Blaira sa v nedeľu večer uskutočnilo narýchlo zorganizované neformálne stretnutie lídrov siedmych európskych vlád. Hlavnými témami schôdzky bola pokračujúca vojenská kampaň proti afganskému Talibanu, diplomatické aktitity na upevnenie svetovej protiteroristickej koalície a zhoršujúca sa humanitárna situácia v Afganistane. Viac už Anna Šišková. Neúnavný britský premiér Tony Blair si v rámci svojich diplomatických aktivít zameraných na upevňovanie protiteroristickej koalície pozval v nedeľu na večeru siedmich lídrov európskych krajín a šéfa zahraničnej politiky Európskej únie Javiera Solanu. Stretnutie, ktoré malo upevniť protiteroristickú koalíciu v čase, keď podpora európskej verejnosti pre útoky v Afganistane klesá, napokon obnažila hnev menších členských štátov 15-ky na väčšie. Pôvodne mal byť stôl na Downing Street prestretý výlučne pre troch - pre Blaira, nemeckého kancelára Gerharda Schrödera a francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca. Pripomeňme, že v rovnakom zložení sa uskutočnil mini-summit o boji proti terorizmu na októbrovom summite Európskej únie v belgickom Gente. Schôdzka trojky vtedy urazila menšie členské štáty Únie a ešte viac lídra "európskej štvorky" talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho. Blair sa napriek tomu pokúsil kontroverzné stretnutie zopakovať. Až po telefonátoch rozhorčených politikov sa zoznam pozvaných na nedeľnajšie stretnutie rozšíril. Podľa holandského denníka Volkskrant sa rozhnevaný premiér Wim Kok na stretnutie napokon v poslednej minúte pozval sám. Rovnako urobili aj šéf zahraničnej politiky Európskej únie Javier Solana a premiér Belgicka Guy Verhofstadt, ktorého krajina momentálne 15-ke predsedá. Podľa zdrojov Európskej únie, ktoré cituje agentúra AFP, chcel Verhofstadt stretnutie bojkotovať na protest proti nepozvaniu menších štátov a na stretnutie odcestoval až po konzultáciách s ich predstaviteľmi. Tie isté zdroje AFP uviedli, že Verhofstadt do Londýna odcestoval len preto, aby nevyprovokoval za súčasnej situácie krízu, ktorú si Európa nemôže dovoliť. Rozruch s pozvánkami súvisí s politikou, ktorá sa raz môže bytostne dotýkať aj Slovenska. V rámci Európskej únie platí koncept takzvanej "posilnenej spolupráce". V praxi to znamená, že zatiaľ čo niektoré členské štáty sa môžu na riešení niektorej z politík Únie zúčastňovať, iné sa nemusia. Príkladom konceptu posilnenej spolupráce je napríklad projekt jednotnej meny na ktorom sa zúčastňuje 12 z 15-tich členov Únie. Niektorí cynici, alebo snáď realisti, hovoria, že tento koncept umožňuje mocným členom Únie postupovať v integrácii vlastnou cestou bez toho, aby museli brať ohľad na názor menších členských štátov. Nicolas Whyte, analytik Centra pre štúdie európskej politiky v rozhovore pre Slobodnú Európu uviedol: AUDIO: "Politickým dôvodom pre tento koncept bol pocit, že niektoré novšie členské štáty nemusia byť inštitucionálne schopné napĺňať aktivity Európskej únie." Riaditeľ varšavskej nadácie Štefana Bátoryho si však myslí, že niektoré východoeurópske krajiny sa dôsledkov posilnenej spolupráce obávajú. AUDIO: "Tento koncept môžu nové členské krajiny považovať za ohrozenie ich v Európskej únii - budú síce členmi, ale zároveň prídu o veľkú časť z výhod členstva." Uskutočnenie dvoch mini-summitov naznačuje trend, že silnejšie členské krajiny majú sklony ísť vlastnou cestou. Portugalsko, ktoré nebolo pozvané ani na už rozšírené nedeľňajšie stretnutie neskrývalo rozčarovanie. Tamojšia agentúra Lusa cituje politické zdroje, podľa ktorých takéto stretnutia neprospievajú európskej jednote, ani proti-teroristickej koalícii. Koncept posilnenej spolupráce totiž predpokladá, že ktorýkoľvek členský štát sa môže na uplatňovaní niektorej z politík podieľať v prípade, že sa tak rozhodne. Dve spomínané stretnutia im však túto možnosť prakticky odopreli. Nicolas Whyte však nesúhlasí s rozšíreným názorom, že po rozšírení budú konceptom "posilnenej spolupráce" trpieť najmä noví členovia z krajín strednej a východnej Európy. AUDIO: "Myslím, že zrejme ide o nedorozumenie. Podľa mňa sa tento koncept stane skôr výhovorkou pre tie krajiny, ktoré sú voči integrácii zdráhavejšie - ako napríklad Škandinávci, Briti, či Španieli. Posilnená politika im umožňuje zostať mimo dovtedy, pokiaľ sami nepocítia, že je pre nich výhodné sa pridať. To, čo bolo vytvorené na ponechanie rozdelenia Východ-Západ napokon bude mať celkom opačný efekt a posunie centrum diania EU oveľa viac k strednej Európe."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...