Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       5. november 2001 Boris Šichmuradov - posila turkménskej opozície Miroslav Neoveský O charaktere vlády Saparmurata Nijazova vypovedá veľa napríklad aj skutočnosť, že nebyť turkménskeho vysielania našej rozhlasovej stanice a ruskej televízie, tak by Turkméni dodnes nevedeli nič o teroristickom útoku na Spojené štáty z 11. septembra a o tom, čo sa deje v susednom Afganistane tak má pod kontrolou domáce médiá. Očividne sa „turkmenbaši“, teda „otec Turkov“, ako sa sám nazýva, ale ako ho posmešne nazývajú jeho oponenti, dobre pamätá na zašlé časy, v ktorých boli informácie sprístupňované iba podľa kľúča, či sa zhodovali s líniou strany a vlády, lebo neinformovaní občania sa ľahšie manipulujú. Minulý piatok turkménsky generálny prokurátor vzniesol žalobu na Borisa Šichmuradova, bývalého ministra zahraničných vecí a až do minulého týždňa veľvyslanca Turkménskej republiky v Číne. Obvinili ho z účasti na ilegálnom obchode so zbraňami v hodnote 30 miliónov dolárov v čase, keď slúžil ešte ako podpredseda vlády a minister zahraničných vecí. K vzneseniu obžaloby došlo iba deň po tom, čo Boris Šichmuradov uverejnil v Moskve vyhlásenie, v ktorom oznámil svoju „otvorenú opozíciu“ voči turkménskej vláde prezidenta Nijazova. Okrem iného vyhlásil, že „turkménska vláda sa stala autoritárskou pokiaľ ide o štýl, proti-národnou vo svojej podstate a anti-demokratickou v politickej praxi“. Doslova potom uviedol: AUDIO „Situácia v mojej vlasti ma donútila k rozhodnutiu pôsobiť nielen na jej zlepšení, ale sa aj otvorene postaviť do opozície voči politike turkménskeho prezidenta Saparmurata Nijazova.“ Podľa jeho slov v Turkménsku silnie demokratické hnutie proti Nijazovovej vláde. Zároveň však priznal chyby vlády v minulosti i vlastné omyly, ktorými k nim prispel. AUDIO „Turkméni sú pravdepodobne jedným z najtrpezlivejších národov sveta. Ale aj medzi nimi sa začalo formovať národné demokratické hnutie, pripravené a pripravujúce sa na demokratickej platforme oponovať Nijazovovmu režimu. Mnohí z nás, vrátane mňa samotného, sa nemôžu zbaviť zodpovednosti za obdobia, keď sme sa podieľali na zavrhnutiahodných praktikách režimu a nechtiac sme pomáhali vytváraniu kultu Nijazovovej osobnosti.“ Dnes 52-ročný Boris Šichmuradov bol v popredí turkménskej politiky dlhšie než ktorýkoľvek iný turkménsky politik, s výnimkou Nijazova samého. Vládni predstavitelia boli vymieňaní a odvolávaní pre korupciu alebo neschopnosť, ale Šichmuradov zrejme nikdy neupadol do nemilosti. V roku 1992 sa stal podpredsedom vlády a v januári roku 1993 ministrom zahraničných vecí. Na tomto poste slúžil takmer osem rokov. Jeho menovanie za osobitného splnomocnenca pre kaspické záležitosti v júli roku 2.000 sa nepovažovalo za degradáciu. Pozícia bola naopak považovaná za kľúčovú, so zreteľom na zámery Turkménska finančne získať z nálezísk bohatých zásob fosílnych palív v kaspickej kotline. Oproti tomu jeho menovanie za veľvyslanca v Číne bolo medzníkom, nakoľko už nepatril k úzkemu okruhu ľudí okolo Nijazova. Okrem iného to tiež odzrkadľovalo trend turkménskeho režimu neustále presúvať a meniť vládnych činiteľov. Pozorovatelia tiež nevylučujú, že Nijazov sa pokúsil znemožniť potenciálnym rivalom, aby si príliš upevňovali pozície vo vláde získavaním osobnej podpory a popularity. Šichmuradovova premena na jednu z vedúcich opozičných postáv by mohla predstavovať bezprecedentnú výzvu prezidentovi Nijazovovi, o ktorého zdravotnom stave kolujú chýry, že je naštrbený. Už aj preto, že Šichmuradov bol jediným vládnym činiteľom, známym väčšine občanov Turkménska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...