|
|
| |
|
Dnes je piatok, 29. august 2008 |

|
|

|
7. november 2001
|
Vojenská kampaň proti Talibanu: iba začiatok pre Afganistan
|
Anna Šišková
|
Vojenská kampaň proti afganskému Talibanu a teroristickým bunkám je pre Afganistan iba začiatkom. Vojnami devastovaná krajina bude potom potrebovať prijateľnú post-talibanskú vládu. Podrobnejšie už príspevok Anny Šiškovej, ktorá vychádzala z reportáže korešpondenta našej rozhlasovej stanice v Pakistane Charlesa Recknagela.
Čoraz častejšie sa v súvislosti s afganskou krízou spomína meno bývalého kráľa Zahíra Šáha. Počas jeho 40 rokov trvajúceho panovania Afganistan zažil zrejme najpokojnejšie obdobie vo svojich novodobých dejinách. Dnes 86-ročný bývalý monarcha, ktorý od začiatku 70-tych rokov žije v exile, by preto mohol zohrať kľúčovú rolu pri nastoľovaní mieru v Afganistane. Nádej do neho vkladá ako početný afganský exil, tak i Washington. Začiatkom októbra sa Zahír Šáh a zástupcovia proti-talibanskej Severnej aliancie dohovorili na vytvorení 120 člennej Najvyššej rady, ktorá by mala zvolať takzvanú Loja Džirgu, zhromaždenie, v minulosti tradične zložené so zástupcov kmeňov, etnických a náboženských vodcov. Toto zhromaždenie by malo zvoliť širokú dočasnú vládu, ktorá by mala krajinu pripraviť na voľby.
Podľa dohovoru bývalého kráľa a zástupcov opozície bude mať v Najvyššej rade, ktorá Loja Džirgu zvolá, každý tábor po 50 zástupcov, pričom na ďalších 20 sa dohodnú spoločne. Výber kandidátov na členstvo v Najvyššej rade je pomerne zdĺhavý. Po rokoch politických zmätkov a konfliktov však bude ešte horšie rozhodnúť o tom, kto môže a kto nemôže byť členom tradičného zhromaždenia. Posledné takéto stretnutie zástupcov kmeňov sa uskutočnilo v polovici 60-tych rokov, kedy bolo jasné, kto doň patrí. Dnes je väčšina týchto ľudí buď veľmi stará, alebo mŕtva. Preto musia byť prijaté nové rozhodnutia o tom, kto môže byť vhodným kandidátom na členstvo v zhromaždení. Loja Džirga síce zasadá do dnes, ale po početných zmenách v ústave je jej dnešná podoba veľmi vzdialená od tej tradičnej. Hovorí Saíd Fida Junas , pakistanský paštún, ktorý pôsobil 22 rokov ako pakistanský diplomat v Afganistane.
AUDIO
"Zvolanie Loja Džirgy dnes nie je ľahkou záležitosťou. Pred rokom 1964 sa zhromaždenia konali podľa iných pravidiel. Najstarší zástupcovia kmeňov boli známy, rovnako ako kmeňová štruktúra. V 64-tom sa stala Džirga súčasťou ústavy, v ktorej bolo stanovené parlamentné konanie. Ďalšie pravidlá vznikli v ústave zo 77-eho roku. V roku 1986 vtedajší prezident Nadžibulláh vytvoril nové zloženie Džirgy, ktoré sa potom zmenilo ešte v ústave z roku 1990."
Loja Džirga existovala vo viacerých podobách, Severná Aliancia a ľudia združení okolo bývalého kráľa Záhira Šáha budú musieť vybrať jednu z nich, alebo vytvoriť uplne iný model fungovania zhromaždenia.
Veľkou neznámou zostáva odpoveď na otázku, ako budú na obnovenie zhromaždenia reagovať Paštúni, ktorí sú najväčšou afganskou etnickou skupinou. Zhromaždenie budú spolu s ľuďmi okolo bývalého kráľa vytvárať rôzne skupiny proti-talibanskej Severnej Aliancie, ktoré tvoria menšiny Tadžikov, Uzbekov a Hazarov. Obe strany sa minulý mesiac dohorili, že ak sa im nepodarí nájsť priestor na vytvorenie zhromaždenia, obídu ho a vytvoria dočasnú vládu bez neho. Takýto krok by však mohol podlomiť legitimitu vlády v čase, keď Afganistan konečne potrebuje široku podporu obyvateľov krajiny na udržanie akéhokoľvek post-talibanského poriadku. K širokej podpore obyvateľstva však podľa niektorých členov afganského exilu môže prispieť iba návrat kráľa. Podľa nich je monarchia jedinou inštitúciou, ktorá má dostatočnú váhu a je schopná stmeliť etnické a kmeňové rozdelenie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|