Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 28. august 2008       9. november 2001 Robertson vyzval Macedónčanov na uplatnenie mierového dohovoru Anna Šišková Macedónsky parlament mal rokovať o ústavných zmenách, ktorých prijatie už niekoľko týždňov viazne na sporoch o znení dodatkov ústavy. Cieľom ústavnej reformy je zlepšiť postavenie albánskej menšiny v Macedónsku a predovšetkým stabilizovať krehký mier. Viac už príspevok, ktorý na základe reportáže korešpondenta našej rozhlasovej stanice Jolyona Naegeleho spracovala Anna Šišková. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie George Robertson varoval počas svojej krátkej návštevy v Macedónsku tamojších politikov, že pokiaľ urýchlene neprijmú ústavnú reformu a neudelia amnestiu albánskym rebelom, Macedónsku hrozí opätovné obnovenie bojov. Robertson počas svojej návštevy jednoznačne ukázal, že už odmieta akceptovať ďalšie kompromisy, ako aj ďalšie odďalovanie prijatia ústavných reforiem. Tie sú súčasťou augustovej Ochridskej dohody, ktorá stanovila rámec mierového procesu v Macedónsku. Ústavné zmeny majú zlepšiť postavenie albánskej menšiny v Macedónsku tvoriacej takmer tretinu tamojšej populácie. Prijatie zmien však neustále stroskotáva na znení 15-tich dodatkov, pričom jadrom sporu je aj preambula ústavy, ktorá má definovať štátotvorné komunity. Generálny tajomník NATO sa posťažoval, že naplnenie augustovej mierovej dohody je šesť týždňov pozadu za posledným dohodnutým septembrovým termínom, čo podľa neho znamená, citujeme, že "existuje značné, reálne riziko obnovenia násilia, ktoré sužovalo severozápadné Macedónsko takmer šesť mesiacov". Jedným z kľúčových problémov je neochota úradov uplatniť amnestiu pre albánskych rebelov v praxi. AUDIO: Amnestia musí byť, aby sa zacelili rany, ktoré táto rozdelená krajina má po tomto pozoruhodnom roku. Robertson podčiarkol, že úrady už zrušili obvinenia voči viac ako 200 bývalým rebelom a prepustili 70-tich, ktorí už boli obvinení. Pred tromi mesiacmi, keď bola podpísaná Ochridská dohoda, sa prezident Boris Trajkovski zaviazal omilostiť všetkých rebelov, ktorí sa dobrovoľne vzdajú zbraní a ktorí potom nebudú čeliť obvineniam zo spáchania vojnových zločinov. Vláda síce vydala amnestiu už pred mesiacom, ale podľa analytikov je plná štrbín a nedefinuje, čo je "vojnový zločin". Úrady už naviac obvinili 11 veliteľov albánskych rebelov, ako aj politického lídra Národnej oslobodzovacej armády Aliho Ahmenta. Podľa Robertsona však ešte existuje šanca, že sa táto situácia vyrieši. AUDIO: Zostávame optimistickí a dúfam, že táto krajina teraz môže ukončiť posledné fázy mierového procesu. Predseda parlamentu Astojan Andov Robertsona ubezpečil, že parlament bude o ústavných zmenách ďalej rokovať. Najnovším posledným termínom na ich ratifikáciu je budúci pondelok. Vo štvrtok však jedna z kľúčových politických strán macedónskych Albáncov, Strana pre demokratickú prosperitu, oznámila, že bude buď bojkotovať parlamentnú schôdzu, na ktorej sa má o ústavných zmenách hlasovať, alebo ich odmietne. Hoci ďalšie tri veľké politické strany, ktoré podpísali Ochridskú dohodu - jedna etnických Albáncov a dve macedónske - majú v parlamente dostatok poslancov na schválenie zmien, udržanie mieru si vyžaduje široký konsenzus. Strana pre demokratickú prosperitu má výhrady voči zneniu preambuly, pretože podľa nich predpokladá dominantné postavenie Macedónčanov. Spory v parlamente tento týždeň vyvolala aj diskusia o postavení pravoslávnej cirkvy v ústave. Hoci niektorí poslanci ubezpečujú albánskych kolegov, že moslimská komunita by mala mať rovnaká práva ako pravoslávna väčšina, niekoľko macedónskych nacionalistov im pripomenulo, že "nemajú zabúdať na to, že žijú v pravoslávnej krajine". Ocenili vyčlenenie takmer milióna amerických dolárov, za ktoré má byť postavený nad hlavným macedónskym mestom Skopje obrovský kríž. Jeden z poslancov dokonca obvinil etnických Albáncov z ničenia kresťanských svätostánkov tým, že sa vyhýbajú plateniu daní a tým, že sú nevďační štátu, ktorý im všetko dáva. Svoje vystúpenie uviedol poslanec slovami: "postavíme obrovský kríž preto, aby ste videli, kto je je šéfom v tejto krajine". Je zjavné, že s takýmito postojmi Macedónsku nepomôže ani schválenie ústavných zmien. Tie totiž nijako nezmenšia napätie a politické dusno, ktoré v Macedónsku stále vládne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...