Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       9. november 2001 Ako dlho vydrží americko-ruské spojenectvo? Milan Nič Zdá sa, že spolupráca vo vojne proti terorizmu vytvorila dobrú atmosféru v americko-ruských vzťahoch, ktorú sa obe strany pokúsia využiť na vyriešenie niektorých sporných otázok. Od budúcotýždňového summitu prezidentov Georgea Busha a Vladimíra Putina sa očakáva kompromis vo veci zmluvy ABM o zákaze protiraketových systémov. Referuje Milan Nič. Štvrtá tohtoročná schôdzka prezidentov Busha a Putina zrejme iba zhrnie výsledky dôležitých americko-ruských rokovaní na nižšej úrovni z posledných týždňov. Po víkendovom stretnutí ministrov obrany Donalda Rumsfelda a Sergeja Ivanova ruskí predstavitelia naznačili, že Moskva je pripravená na kompromis v otázke protiraketovej obrany. Minister Ivanov povedal, že Rusko aspoň sčasti súhlasí s názorom Spojených štátov, že zmluva o zákaze protiraketových systémov ABM z roku 1972 je pozostatkom studenej vojny. AUDIO - „Zmluva ABM je dôležitým, ale nie jediným prvkom strategickej stability vo svete. Hovoria nám, že táto zmluva je zastaralá, že je reliktom studenej vojny. Čiastočne s tým súhlasím. Ale predtým, než sa zbavíme tej alebo onej zmluvy, je lepšie to urobiť až potom, keď budeme mať za nich náhradu.“ Tento postoj zopakoval ruský prezident Putin v stredajšom rozhovore pre americkú televíznu stanicu ABC. Ako povedal doslova, Rusko zaujalo pružný postoj k protiraketovej obrane. Dodajme, že pôvodným cieľom starej americko-sovietskej zmluvy bolo zabrániť obom znepriateleným superveľmociam získať strategickú výhodu voči protivníkovi. Zmluva síce obsahuje odstupujúcu klauzulu, ale v situácii, keď ju Rusko stále považuje za základný kameň strategickej stability vo svete, by takýto jednostranný krok Spojených štátov viedol k zhoršeniu vzájomných vzťahov a medzinárodného systému. Až spoločný záujem v boji proti medzinárodnému terorizmu umožnil Moskve pozrieť sa na tieto staré problémy novými očami. Druhou otázkou, v ktorej sa očakáva posun na summite Bush – Putin v Spojených štátoch, je zníženie počtu jadrových hlavíc zo súčasných 7 tisíc na oboch stranách asi o dve tretiny. Rusko doteraz úzkostlivo ľpelo na svojom jadrovom arzenále a starých zmluvách, pretože išlo o jeden z posledných symbolov jeho veľmocenského postavenia vo svete. Ruský bezpečnostný analytik Alexander Goltz tvrdí, že Moskva už psychologickú oporu zmluvy ABM nepotrebuje. Veľmocenské postavenie po 11. septembri Moskve paradoxne zabezpečuje strategická spolupráca so Spojenými štátmi vo vojne proti terorizmu. Bez ruskej podpory by Američania napríklad neboli schopní využívať vojenské základne stredoázijských republík. Putinov Kremeľ si napriek nesúhlasu časti ruskej generality uvedomuje, že pri nasadení veľkých vojenských a finačných prostriedkov, ktoré si vyčerpané Rusko nemôže dovoliť, sa Spojeným štátom môžno podarí zastaviť najväčšiu hrozbu ruskej národnej bezpečnosti – teda prienik radikálneho islamu, terorizmu a veľkej nestability z konfliktného Afganistanu k južným hraniciam Ruska a do jeho záujmových sfér na Kaukaze a v Strednej Ázii. Riaditeľ moskovského Inštitútu pre Spojené štáty a Kanadu Sergej Rogov v tejto súvislosti predpokladá veľké zmeny vo vzájomných vzťahoch AUDIO -„Po prvý krát od roku 1941 majú Rusko a Spojené štáty spoločného nepriateľa. Ak je to naozaj tak, potom celý systém americko-ruských bilaterálnych vzťahov prejde zásadnými zmenami.“ Mnohí analytici zdôrazňujú pragmatickú stránku nového rusko-amerického zblíženia. Je veľa vecí, ktoré môže Moskva získať od novej spolupráce s Washingtonom – napríklad odpustenie ďalšej časti dlhov, podpora ruského vstupu do Svetovej obchodnej organizácie alebo zvýšenie kontroly nad novými náleziskami ropy a zemného plynu v Kaspickom mori. Zástupca šéfredaktora ruského denníka Novie Izvestia Otto Latsis sa však domnieva, že prezident Putin má na mysli dlhodobé záujmy Ruska. Ak sa mu v novej situácii podarí vybudovať strategické spojenectvo so Západom, niektoré konkrétne nevyriešené otázky sa dajú odložiť aj na neskôr. AUDIO -„Myslím, že staviť na zásadnú zmenu v celom systéme vzťahov Ruska so Západom znamená staviť na to, že Rusko sa časom stane súčasťou západného sveta ako je Nemecko, Francúzsko alebo Británia, teda že bude podobné ako ktorákoľvek iná veľká západná krajina.“ Otto Latsis však zdôrazňuje ekonomickú dimenziu takýchto optimistických výhliadok. Ak by Rusko pokračovalo v trhových reformách a priaznivom vývoji, ktorý za posledné dva roky umožnili vysoké ceny ropy, bude potrebovať 40 rokov na to, aby dosiahlo ekonomickú úroveň Portugalska – teda krajiny na spodku pomyselného rebríčka súčasných členov Európskej únie. V moderných dejinách sa Rusko často potácalo medzi snahou o rýchle zmeny, ktoré by ho priblížili západným liberálnych spoločnostiam s otvorenou ekonomikou, a návratom k represívnym metódam vládnutia a starým zaužívaným pomerom. Domáci i zahraniční pozorovatelia teraz upozorňujú, že nový zahraničnopolitický kurz Kremľa má v Rusku mnoho odporcov - najmä v armáde, tajných službách a zbrojárskom priemysle, teda v štruktúrach, ktoré Putinov nástup k moci najviac podporovali. Asi to bude znieť paradoxne, ale ruský prezident je teraz osobne zainteresovaný na úspechu americkej operácie v Afganistane, aby mohol svojim odporcom dokázať, že po 11. septembri zvolil správny smer a pridal sa k víťazovi. Naopak, neúspech spojeneckej operácie povzbudí domácich kritikov, ktorí nesúhlasili s Putinovým rozhodnutím umožniť vojenskou prítomnosť USA v strednej Ázii - budú v tom vidieť zbytočný a neprezieravý ústupok. Ukončenie bojov v Afganistane napokon preverí aj trvácnosť nového americko-ruského spojenectva. Ukáže sa, že do akej miery sa zmenili priority ich zahraničnej politiky, a do akej miery bola ich spolupráca vynútené iba krátodobými potrebami vo vojne proti spoločnému nepriateľovi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...