[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 8. január 2009


[poslat]    [tlac]   



12. november 2001

Krach Sabeny - najväčšia tragédia belgickej ekonomiky

Anna Šišková

Kríza leteckej dopravy, ktorú prehĺbili septembrové teroristické útoky na Spojené štáty, si minulý týždeň vyžiadala prvú oficiálnu obeť - belgickú leteckú spoločnosť Sabena.

Obchodný súd v Bruseli minulý týždeň podľa očakávania potvrdil bankrot belgickej leteckej spoločnosti Sabena, ktorý v utorok vyhlásilo vedenie firmy. Brusel, belgické médiá a predovšetkým domovské letisko spoločnosti Zaventem ovládla vlna emócií a rozhorčenia. Solidaritu so zamestnancami Sabeny prejavili dokonca aj futbaloví fanúšikovia pred sobotňajším zápasom Belgicko - Česká republika. Ešte pred hráčmi sa za skandovania na futbalovom trávniku objavilo 12 zamestnancov skrachovanej spoločnosti.

Sabena je prvou veľkou európskou leteckou spoločnosťou, ktorá vyhlásila bankrot, zatiaľ čo jej niekdajší spoluvlastník SwissAir tápe od minulého mesiaca v pokračujúcej kríze. Belgická ministerka zamestnanosti Laurette Onkelinxová označila koniec Sabeny za "hospodársku a sociálnu katastrofu". Podľa ďalších politikov ide dokonca o katastrofu národnú. Sabena bola totiž okrem monarchie jedným z mála symbolov, ktorý spájal rozdelených frankofónnych Valónov a po holandsky hovoriacich Flámov. Na jej leteckých spojeniach záviseli tisíce zamestnancov Európskej únie, alebo Severoatlantickej aliancie, ktoré sídlia v Bruseli.

Sabena, rovnako ako niekoľko ďalších leteckých spoločností, bola v kríze už pred septembrovými teroristickými útokmi na Spojené štáty. Za všetko zrejme hovorí fakt, že druhá najstaršia letecká spoločnosť na svete počas svojej chaotickej 78-ročnej existencie zaznamenala zisk len dvakrát - naposledy v roku 1958. Predseda správnej rady Sabeny Fred Chaffart pripustil, že spoločnosť bola obrovskou záťažou pre štát, ktorý bol jej väčšinovým vlastníkom. V momente bankrotu sa jej dlhy odhadovali na takmer dve miliardy amerických dolárov. Spoločnosť prešla v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch reštrukturalizáciou, podľa odborníkov však mala naďalej vysokú prezamestnanosť, nerozumne investovala a chýbala jej jasná a kvalitná obchodná stratégia. V ten istý deň, keď Sabena oznámila bankrot, informoval belgický premiér Guy Verhofstadt o vytvorení novej leteckej spoločnosti. Rovnako ako Sabena bude sídliť v Bruseli, na rozdiel od svojej predchodkyne však bude nezávislá na vláde. Nová spoločnosť bude vytvorená na základe Delta Air Transport - DAT - niekdajšej dcérskej spoločnosti skrachovenej Sabeny. Jej vytvorenie umožnilo povolenie Európskej komisie, ktorá súhlasila s tým, aby belgická vláda previedla tejto spoločnosti preklenovací úver, pôvodne vyčlenený pre Sabenu. Viac však peňazí však DAT nebude môcť od štátu dostať. Nová spoločnosť, ktorá je zatiaľ bez mena, by mala podľa predstaviteľov vlády fungovať v čo najkratšom čase a zamestná približne dva až dva a pol tisíca z niekdajších trinástich tisícov zamestnancov Sabeny. Zatiaľ bude lietať len do európskych miest, neskôr však chce svoje destinácie rozšíriť aj o Afriku. O investíciu do DAT prejavil už záujem britský miliardár Richard Branson, ktorý je väčšinovým vlastníkom rozpočtovej leteckej spoločnosti Virgin Express. Viacerí odborníci však zostávajú ohľadom budúcnosti "novej" Sabeny skeptickí. Nová spoločnosť bude mať tvrdú konkurenciu. Očakáva sa, že najvyšší profit na zániku Sabeny budú mať Air France a holandská KLM, keďže na letiská do Paríža a do Amsterdamu to majú Belgičania rýchlovlakmi relatívne blízko. Budúcnosť však bude ťažká nielen pre novú belgickú leteckú spoločnosť, ale aj pre jej európske kolegyne. Odborníci sú presvedčení, že v západnej Európe prežijú maximálne štyri letecké spoločnosti.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print