Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       19. november 2001 Bojovníci Talibanu a Al-Kajdy môžu utekať do Pakistanu Daniel Raus Jednotky hnutia Taliban a organizácie Al-Kajda naďalej bojujú proti opozícii pri meste Kunduz a v Kandaháre. Útočia na nich letecké sily spojencov a najmä z Kandaháru prichádzajú rozporuplné informácie, z ktorých nie je jasné, či opozícia neovládla rozhodujúce časti mesta. Už teraz je ale jasné, že množstvo bojovníkov Talibanu a Al-Kajdy sa pokúsi dostať do niektorej zo susedných krajín. S pokračujúcim pádom Talibanu je zrejmé, že ďalšou kapitolou úsilia spojencov v Afganistane bude politická stabilizácia krajiny, distribúcia potravín a humanitárnej pomoci na oslobodené územia a sťahovanie slučky okolo teroristov. S tým súvisia obavy, či sa nepodarí väčšiemu množstvo bojovníkov Talibanu či Al-Kajdy ujsť do susedných krajín. Hlavným kandidátom je v tomto smere Pakistan, ktorý má s Afganistanom dlhé, a hlavne priepustné, hranice. Islamský Taliban tiež ideovo vyšiel z náboženských škôl v Pakistane a množstvo ľudí z tejto krajiny doteraz bojuje pod zástavou Talibanu. Ozývajú sa teda dve otázky: Čo sa stane, keď sa títo bojovníci vrátia domov? A ako zabrániť ich príchodu do utečeneckých táborov? Zástupca agentúry OSN pre utečencov v Islamabade Jussuf Hassan nášmu korešpondentovi povedal: AUDIO: „Máme samozrejme obavy, že bojové oddiely sa budú chcieť dostať do susedných krajín. Vyjadrili sme svoje obavy úradom a dúfame, že prijímanie utečencov sa bude robiť tak, aby sa medzi nich nemiešali ľudia z ozbrojených síl, utekajúci do susedných krajín“. Nebezpečenstvo si zrejme uvedomuje aj vláda prezidenta Mušarafa, ktorého hovorca poznamenal, že ochrana hraníc sa zvýšila, a že bez platných dokumentov sa cez ne dostane iba ten, kto má zjavné humanitárne potreby. Teroristická organizácia Al-Kajda má takzvanú cudzineckú légiu o sile 10 000 mužov. Okrem Arabov, Čečencov či Ujgurov je v nej množstvo bojovníkov z Pakistanu. Za ďalšie nebezpečenstvo sa považuje radikalizácia fundamentalistických kruhov v samotnom Pakistane. Existuje tam viacero náboženských strán, ktoré sa netaja obdivom ku štátu, aký sa pokúšal vytvoriť Taliban. Žiadnym tajomstvom nie je ani ich záujem na zmene vlády v Islamabade. Na tom nič nemení ani fakt, že niektoré s Mušarafovou vládou spolupracujú, pretože po návrate demokracie sa chcú dostať k moci prostredníctvom volieb. Pakistanský novinár Ikram Ahmed je však optimistický a domnieva sa, že radikálne kruhy nebudú mať zásadný vplyv: AUDIO: „Nemyslím si, že Taliban po svojej porážke bude predstavovať problém pre Pakistan, alebo že radikálne náboženské skupiny budú vytvárať v Pakistane problémy. Politika našej vlády voči Talibanu a náboženským skupinám sa zmenila a bez podpory vedenia či bez podpory zvonka, nemôžu prežiť“. Obavy spojencov sa týkajú tiež možnosti úteku vedenia teroristov, predovšetkým Usamu bin Ládina a šéfa Talibanu Muhamada Umara. Ak majú k dispozícii napríklad malú helikoptéru, môže sa im v zložitom teréne podariť ujsť. Zdá sa však, že priestor, na ktorom sa pohybujú, sa stále zmenšuje a slučka okolo nich sa sťahuje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...