Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       24. november 2001 Budúce postavenie afganských žien – panelová diskusia pod záštitou OSN Jaroslav Rozsíval V utorok sa konala v New Yorku panelová diskusia, sponzorovaná OSN, pod názvom „Ženy v Afganistane: Od zobrazenia v médiách k akcii.“ V roku 1990 vydali vtedajší afganskí vládcovia dekrét, ktorým zakázali ženám akúkoľvek účasť na školskej dochádzke, či inej forme výučby. Išlo o prvý z celého radu dekrétov, ktorými sa výrazne začalo meniť postavenie afganských žien v novo sa formujúcom islamskom štáte. Roku 1992 získala kontrolu nad Afganistanom tzv. Severná aliancia – tá zase prinútila ženy opustiť celý rad zamestnaní. V roku 1996 nastúpilo k moci islamské hnutie Taliban. Jeho fundamentalisticky orientované vedenie zaviedlo napokon totálnu inštitucionalizáciu útlaku žien. Z pohľadu našej spoločnosti šlo o návrat do stredoveku. Faktom je, že Taliban nielenže vyžadoval, ale aj mimoriadne prísne kontroloval dodržiavanie svojich nariadení a bez milosti trestal akékoľvek, čo len náhodné porušenie pravidiel svojho výkladu islamského práva, vrátane verejných popráv. Dnes patrí vláda Talibanu na väčšine afganského územia do minulosti. Afganské ženy preto dúfajú, že sa konečne budú môcť vrátiť k svojim povolaniam či do škôl. Avšak podľa účastníkov utorkovej diskusie, ktorá sa konala pod záštitou OSN v New Yorku, sú tieto nádeje odsúdené na neúspech, pokiaľ sa afganské ženy sami neujmú aktívnej účasti na prestavbe celej spoločnosti. Podľa poradkyne OSN pre otázky žien Angely Kingovej je rovnako dôležité zaviazať účastníkov rokovaní o budúcnosti Afganistanu k zapojeniu žien do rozhodovacieho procesu. Výkonná riaditeľka Fondu OSN pre ženy Noeleen Heyzerová vyhlásila, že zmena postoja afganských politických vodcov vo vzťahu k ženám je základným predpokladom úspechu mierového procesu. “Jednou z vecí, ktoré musíme presadiť pri hľadaní vedúcich predstaviteliek, je identifikovať sympatizujúcich mužských účastníkov na rokovaniach a zabezpečiť, aby sa týmito záležitosťami aj skutočne zaoberali.” Začiatkom týždňa vyhlásil koordinátor OSN pre Afganistan Miochael Sackett, že šéf diplomacie Severnej aliancie Abdullah Abdullah privítal budúcu účasť afganských žien na živote spoločnosti a prisľúbil zrušenie akýchkoľvek reštrikcií pri zamestnávaní žien pre potreby agentúr OSN. Abdullah takisto vyhlásil, že Talibanom požadované úplné zahaľovanie tváre žien tzv. burkou už nie je povinné. Podľa účastníkov diskusie ide síce na jednej strane o sľubný vývoj, ale na druhej strane o príliš malé gesto Severnej aliancie smerom k naozajstnej emancipácií žien. Samotná aliancia má totiž príliš zlú reputáciu na poli dodržiavania ľudských práv, ktoré sú základným predpokladom nastolenia demokracie v krajine. Potvrdila to vo svojom vystúpení aj Tahmeena Faryalová, predstaviteľka tzv. Revolučnej asociácie afganských žien so sídlom v Pakistane. „Posolstvo afganských žien je jasné: Ženy v Afganistane potrebujú emancipáciu, tá však nie je možná bez národnej emancipácie a národná emancipácia nie je možná bez demokracie. Pokiaľ niet demokracie, ľudské práva a ženské práva sú iba prázdne sľuby.“ Faktom je, že v roku 1977 bolo až 15 percent afganských zákonodarcov ženského pohlavia. Začiatkom 90.rokov tvorili ženy 70 percent učiteľov, 50 percent vládnych úradníkov a 40 percent lekárov. Je teda zjavné, že afganská spoločnosť zažila v posledných desiatich rokoch výrazný kultúrno-spoločenský šok. Účastníci newyorskej diskusie sa preto zhodli na potrebe tvorby nového obrazu afganských žien – nie ako obetí, ale ako aktívnych účastníčok prestavby spoločnosti. Šéfka Fondu OSN pre ženy Noyleen Heyzerová zdôraznila, že je veľmi dôležité, aby predstavitelia OSN vzali na vedomie odporúčania tejto panelovej diskusie: „Jedným z odporúčaní je, aby podiel žien na rozhodovacom procese predstavoval najmenej 30 percent. A myslím si, že by sme mali za to bojovať aspoň na nadchádzajúcej konferencii o budúcnosti Afganistanu.“ Dodajme, že konferencia o zostavení dočasnej afganskej vlády sa uskutoční v pondelok v nemeckom Bonne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...