Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       26. november 2001 Úloha britských pozemných vojsk v Afganistane je stále nejasná Anna Šišková Veľká Británia prehodnocuje plány na nasadenie pozemných jednotiek v Afganistane. Minister obrany Geoff Hoon v pondelok potvrdil zrušenie bojovej pohotovosti pre šesť tisíc britských vojakov, ktorí boli pripravení odcestovať do Afganistanu v priebehu 48 hodín. S najväčšou pravdepodobnosťou do Afganistanu nepocestujú. Viac už z Edinburgu Anna Šišková. Výraznejšia prítomnosť britských vojakov v Afganistane, tak ako s ním pôvodne rátala vláda na čele s premiérom Tony Blairom, sa na ostrovoch stala v posledných dňoch predmetom rôznych špekulácii. V Afganistane pôsobí už dlhšiu dobu neznámy počet príslušníkov britských špeciálnych jednotiek, ktoré pomáhajú americkej Delta Force pri hľadaní Usamu bin Ladina. Minister obrany Geoff Hoon potvrdil, že niekoľko príslušníkov týchto jednotiek utrpelo v Afganistane zranenia. Podľa Hoona nie sú v ohrození života a všetci sa už nachádzajú v britských nemocniciach. Okrem spomínaných vojakov špeciálnych jednotiek sa v Afganistane podľa oficiálnych údajov ešte nachádza 120 britských výsadkárov na leteckej základni Bagram severne od Kábulu. Priamo na mieste majú posúdiť, či je toto letisko možné využiť ako hlavnú základňu pre humanitárne operácie. Premiestnili sa tam pred 11 dňami, keď protitalibanská opozícia dobyla afganské hlavné mesto. Už po niekoľkých dňoch však bolo jasné, že miestni velitelia afganskej Severnej aliancie nie sú ich prítomnosťou nadšení - argumentovali tým, že bezpečnosť v oslobodenom Kábule predsa zabezpečujú ich vlastní vojaci a žiadnie cudzie jednotky k tomu nepotrebujú. Británia medzitým očakávala, že Washington pristúpi k posilneniu svojich pozemných síl v Afganistane, a to aj v oblasti Kábulu. Názory oboch vlád sa však zrejme po prvýkrát od tragických septembrových teroristických útokov rozišli. Nedeľné vydanie denníka Times uverejnilo informácie z vojenských zdrojov, podľa ktorých je premiér Blair postojom Washingtonu frustrovaný. Bushova administratíva sa údajne slepo zameriava iba na bin Ladina a Taliban. Sunday Times informoval aj o 20 minútovom telefonickom rozhovore medzi Blairom a prezidentom Bushom. Blair v ňom podľa denníka podčiarkol nevyhnutnosť úzkej spolupráce medzi vojenskou, humanitárnou a diplomatickou zložkou operácie. Ak má Times dôveryhodné informácie, potom je zjavné, že Blair Busha nepresvedčil. Známy britský novinár Andrew Marr konštatoval, že ak došlo medzi Britániou a Spojenými štátmi v otázke nasadenia pozemných síl k rozkolu - ide skôr o rozkol v optimizme. Zatiaľ čo Briti sú viac entuziastickí, Američania sú veľmi opatrní. Prvé náznaky sporu sa objavili v čase nasadenia britských vojakov do Bagramu, ktoré Washington podozrivo oficiálne vôbec neocenil, čo pochopiteľne nezostalo bez povšimnutia ani v Európe. Downing Street oficiálne tvrdí, že britskí vojaci v Bagrame sú pod americkým taktickým velením, spolupráca medzi oboma vládami je naďalej na tej najlepšej možnej úrovni a neexistuje medzi nimi rozdiel v názoroch. Chladný postoj Washingtonu voči nasadeniu pozemných vojsk v okolí Kábulu však kritizovala Clare Shortová, ktorá je v britskej vláde zodpovedná za medzinárodný rozvoj. Shortová varovala, že pokiaľ čo najskôr nebudú do Afganistane vyslané jednotky, poverené ochranou konvojov s medzinárodnou pomocou, dôjde k humanitárnej kríze. Šéf poradného zboru Pentagonu Richard Perle jej výroky označil za nepodstatné a bláznivé. Vo Veľkej Británii bolo až do pondelka v pohotovosti šesť tisíc vojakov, ktorí boli pripravení odcestovať do Afganistanu v priebehu dvoch dní. Ich možné nasadenie a úlohy v Afganistane boli nejasné kvôli pozícii Washingtonu. Minister obrany Geoff Hoon napokon potvrdil zníženie stupňa bojovej pohotovosti pre väčšinu z nich. V pohotovosti teraz zostávajú iba dve jednotky, počet vojakov v nich však Hoon neupresnil. Blairov hovorca v pondelok zdôraznil, že význam britskej armády v Afganistane sa tým neznižuje. Naznačil, že zníženie stupňa bojovej pohotovosti by malo byť pripísané dobrej situácii v Afganistane. O ďalších úlohách britských vojakov na leteckej základni v Bagrame zatiaľ nie je rozhodnuté. Najvyšší predstavitelia britskej armády údajne dali premiérovi Blairovi najavo, že ich nemožno nechávať v nejasnej situácii. Uvažuje sa dokonca o ich odsune. To by však pre Tonyho Blaira skutočne nebola príjemná správa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...